Pripravili: Viera Juhászová a redakcie MY a Korzár
BRATISLAVA. Turisti, domáci aj zahraniční prichádzajú na Slovensko za vysokohorskou turistikou, do akvaparkov a termálnych kúpalísk, ale tiež pozrieť si hrady a zámky, na lyžovačku či do kúpeľov.
Vlani trávilo u nás podľa Slovenskej asociácie pre cestovný ruch dovolenku 4,3 milióna turistov. Agentúra hovorí o najlepšej sezóne od rozdelenia Česko-Slovenska. Domácich turistov bolo najviac – 2,6 milióna.
Slovensko to nie sú len Bratislava, Liptov a Vysoké Tatry, kam smeruje už tradične najviac návštevníkov. Poznávať sa oplatí aj iné miesta, pomáhajú tomu tematické turistické cesty.
Priekopníkom v tejto oblasti je Gotická cesta v Gemeri. Jedným z najnovších produktov cestovného ruchu je zas Svätobarborská cesta spájajúca najvýznamnejšie banícke pamiatky stredného Slovenska. Tematické cesty umožňujú spoznať najhodnotnejšie pamiatky z rôznych oblastí – sakrálne pamiatky, hrady banícke oblasti či minerálne pramene.
Samostatnou kapitolou sú turistické produkty vinárskych oblastí. Malokarpatská či Tokajská vínna cesta nie sú jediné, okrem nich je na Slovensku ďalších šesť vínnych ciest.
Cesta hrdinov SNP prechádzajúca Slovenskom z východu na západ nie je tematickou cestou s program po trase, prechádza však miestami ktoré sú späté s Povstaním a oslobodzovaním Slovenska.
Okrem tematických turistických ciest sú na Slovensku stovky krátkych, niekoľko kilometrov dlhých náučných chodníkov. Tie oboznamujú s lokalitami obvykle miestneho významu, bývajú však upravené a s kvalitne spracovanými informáciami.
„Putovanie za prírodnými zaujímavosťami a kultúrnymi pamiatkami by malo mať veľkú podporu,“ hovorí Ján Lacika, autor viacerých turistických sprievodcov po Slovensku.
„Treba ľudí čo najviac rozptýliť do krajiny, dostať ich z krásnych a preplnených turistických centier do menej navštevovaných, ale tiež krásnych a zaujímavých kútov našej vlasti. Vyžaduje si to rozumné investovanie do infraštruktúry, do ochrany prírody a krajiny a obnovu pamiatok. (vju)
Prejsť z Dukly na Devín trvá mesiac
TRENČÍN. Najprv si nakúpil mapy a zmapoval terén. Potom otestoval kondíciu dvoma kratšími turistickými trasami. Nakoniec sa Trenčan Benedikt Ševčík odhodlal a Cestu hrdinov SNP prešiel celú z Dukly až na Devín. Spoznal Slovensko, zodral pár topánok, zhodil desať kilogramov a zistil, čo je v živote dôležité. O viac ako 700-kilometrovej ceste ešte pred dvoma rokmi nevedel.
Cesta hrdinov SNP
- najdlhšia a najnáročnejšia turistická magistrálana Slovensku,
- dlhá je približne 750 kilometrov, jej zdolanie trvá priemerne 28 až 32 dní,
- celkové prevýšenie je takmer 31 kilometrov, najvyšším bodom je Ďumbier v Nízkych Tatrách,
- začína sa v Duklianskom priesmyku a končí sa na Bradle. Od Mohyly M. R. Štefánika pokračuje na Devín ako Štefánikova magistrála (rozdelená po roku 1989),
- vedie oblasťami, ktorézohrávali dôležitú úlohu počas Povstania a oslobodzovania krajiny v rokoch 1944 a 1945,
- prechádza cez Ondavskúvrchovinu, Čergov, Šarišskú vrchovinu, Volovské vrchy, Nízke Tatry, Veľkú Fatru, Kremnické vrchy, Žiar, Strážovské vrchy, Biele a Malé Karpaty
„Chcel som si otestovať vlastné sily a spoznať aj krásy Slovenska. Po naštudovaní informácií som si povedal, že to musím zvládnuť. Cesta prechádza väčšinou významných oblastí, ktoré zohrávali dôležitú úlohu počas Povstania.“
Cestu prešiel pred siedmimi rokmi aj Bratislavčan Manik. „Počas takejto púte zažijete neskutočne veľa zážitkov, postretávate rôznych zaujímavých ľudí a najmä, spravíte niečo pre seba a pre svoje telo.
Ak máte možnosť a chcete skúsiť prejsť túto trasu, choďte do toho, nebudete ľutovať. Jednak vám to perfektne prečistí hlavu, a zároveň uvidíte našu malú krajinu inak.
Ja som ju prešiel peši a teším sa z toho dodnes,“ píše vo svojom putovnom denníku.
V roku 2019, po desiatich rokoch, sa chystá trasu prejsť znovu. Už teraz vie, že sa na ňu vydá v júli, keď je najstabilnejšie počasie, nebude sa ponáhľať, že mu postačia polovičné a trištvrťové turistické topánky a že problémom sú najmä polomy, ktoré nútia schádzať z vyznačenej trasy.
Na niektorých úsekoch mali obaja spolupútnikov. Zhodujú sa v tom, že esenpéčka je náročná viac psychicky ako fyzicky.
„Počas cesty vás ubíja únava, počasie, dážď, búrky – a vidina toho, že stále máte kus cesty pred sebou. A ak sa nezatnete, asi to neprejdete,“ hovorí Benedikt.
Najväčšie krízy mal v Dobšinej, keď mu asfalt popálil chodidlá a v Slovenskom Rudohorí.
„Počas horúceho dňa sme nemali ani kvapku vody, bez možnosti niekam zísť a napiť sa či ju kúpiť. Mučivý pocit smädu si pamätám dodnes a odvtedy si vážim vodu najviac, ako dokážem,“ uzavrel Benedikt. (Erik Stopka, vju)
Poštovú Magnu Via značia dlaždice
TOPOĽČANY. Keď po bitke pri Moháči v roku 1526 nastúpili na uprázdnený uhorský trón Habsburgovci, vyvstala potreba prepojiť Viedeň s mestami v Hornom Uhorsku a Sedmohradsku.
Projekt poštovej cesty pre časť z Bratislavy vypracoval hlavný kráľovský poštmajster Matej Taxis. Takmer polovica z viac ako tisíc kilometrov dlhej cesty viedla cez dnešné Slovensko.
Cesta Magna Via prechádzala cez Bratislavu – Trnavu – Prievidzu – Ružomberok – Poprad – Levoču – Prešov – Košice – Sobrance a ďalej na Ukrajinu do Maďarska a Sedmohradska. Na našom území mala 56 staníc.
Jednou z nich bola pošta vo Veľkých Ripňanoch. Cestu Magna Via tu dodnes pripomína najstaršia poštová budova v Topoľčianskom okrese ešte z roku 1605. Podľa starostu Veľkých Ripnian Jozefa Krištofa by sa časom mohla dočkať rekonštrukcie.
Obec na opravu potrebuje približne 200-tisíc eur, ktoré sa pokúsi získať v rámci cezhraničnej spolupráce s Maďarskom.
„Reagujeme ešte na jednu výzvu spolu s obcami Merašice a Želetice z Česka a plánujeme postaviť náučný chodník,“ povedal Krištof. Snažia sa tak o zvýšenie turistického potenciálu obce.
Ambiciózny projekt, ktorý by zaradil Magnu Via medzi európske kultúrne cesty, rozbehlo v roku 1999 občianske združenie Magna Via. S týmto cieľom osádzalo v mestách a obciach na trase dlaždice so svojím logom.
Predstavou združenia je združiť pod hlavičkou Magna Via sprievodcov a služby a dostať historickú cestu do povedomia ako produkt cestovného ruchu. Poštová cesta križuje viacero iných historických a tematických ciest. (Ondrej Šomodi, vju)
Kostoly na Gotickej ceste uvidíte zväčša len zvonku
SPIŠSKÁ NOVÁ VES. Popri cestách v Gemeri, na Spiši či v Pieninách si možno všimnúť hnedo-biele orientačné tabule s piktogramom v tvare gotickej klenby.
Upozorňujú na pamiatky ležiace na Gotickej ceste. Tá vznikla v roku 1996 a jej prvý okruh spájal dve bývalé stolice Spiš a Gemer s presahom do Poľska a Maďarska. Neskôr pribudli ďalšie – na Spiši Tatranský a Pieninský okruh a Gemersko-rimavský okruh.
Vznikol tak okruh s celkovou dĺžkou 276 km, prechádzajúci deviatimi mestami a 24 obcami.
„Gotická cesta na rozdiel od iných ako Jantárová, Železná, Poštová či Soľná bola vytvorená umelo. Nekopírovala staré historické obchodné cesty, vznikla z toho dôvodu, že Spiš je bohatý na gotické pamiatky,“ vysvetlila historička Dana Rosová.
