Svet zhora osvetlený len mesačným svitom je magický. Zem je posiata tisíckami drobných bodových svetiel, ktoré vyzerajú, akoby sa hviezdy presunuli z oblohy medzi ľudí.
Keď sa pred vyše sto rokmi piloti a letci rozrozprávali o svojich dovtedy nevídaných zážitkoch, ľudia ich príbehy hltavo počúvali. Letieť v noci? To si vôbec nedokázali predstaviť. Veď aj prelet cez husté oblaky bol spočiatku problém, hoci za ideálneho počasia.
A čo potom, ak sa strhne búrka? Ako nestratiť orientáciu a kontrolu nad strojom a ako prekonať nevýslovné riziká, ktoré so sebou lietanie za tmy nieslo?
To, čo je dnes pre nás samozrejmosťou, považovali vtedy za technický zázrak.
Prví odvážlivci
Odpoveď na otázku, kto bol úplne „prvým”, ktorý sa o dobrodružné nočné lety pokúsil, ostáva dodnes predmetom debát, no najčastejšie sa spomína francúzsky pilot Emile Auburn.
Bol marec v roku 1910, keď mal preletieť vyše dvanásť míľ nočnou argentínskou oblohou v motorovom jednoplošníku z dielne francúzskeho priekopníka letectva Louisa Blériota. Sám Blériot s týmto lietadlom prekonal niekoľko leteckých rekordov a ako prvý na svete preletel aj ponad Lamanšský prieplav, preto nabádal aj svojho žiaka Auburna k podobným bláznovstvám.
Krídla jeho lietadla boli zhora aj zdola vystužené lankami, chvost nebol nič iné len holá kovová konštrukcia a kolesá namontované na podvozku pochádzali z obyčajného bicykla.
Mráz bol nepriateľ
Auburn zrejme využil priaznivé poveternostné podmienky – bezvetrie a bezoblačnú jasnú oblohu presvetlenú mesačným svitom.
