BRATISLAVA. Regulácia eticky korektného správania poslancov miestnej samosprávy či realizácia práva na dobrú správu vecí verejných prostredníctvom priamej bezbariérovej komunikácie fyzických a právnických osôb s obecným zastupiteľstvom.
To sú niektoré z cieľov návrhu novely zákona o obecnom zriadení od poslancov OĽaNO-NOVA Ota Žarnaya, Viery Dubačovej a Jána Budaja, ktorý predložili na novembrovú schôdzu parlamentu.
Právnou normou chcú tiež obecnému zastupiteľstvu uložiť povinnosť vytvoriť skutočný priestor na realizáciu oprávnenia poslanca pracovať aspoň v jednej komisii obecného zastupiteľstva.
Podľa OĽaNO-NOVA prax prostredníctvom už prijatých kódexov v niektorých obciach ukazuje, že definovanie eticky korektného správania poslancov miestnej samosprávy, aj so sankciami za jeho nedodržanie, je nevyhnutným autoregulatívnym krokom, ktorý v súčasnej podobe zákona o obecnom zriadení chýba.
Etický kódex podlanca
Novela preto ustanovuje povinnosť obcí prijať Etický kódex poslanca ako záväzný korektív správania miestneho poslanca.
Obyčajní sú tiež presvedčení, že každý má právo na dobrú správu vecí verejných, čo znamená, že fyzické a právnické osoby majú mať vytvorený dostatočný priestor na priame prednesenie svojich návrhov, podnetov či námetov na riadnych zasadnutiach obecných zastupiteľstiev.
"Potreba tohto priameho komunikačného inštitútu sa javí v súčasnosti ako dôležitý faktor dobrej správy vecí verejných, ako aj prostriedok na posilnenie občianskej spoločnosti," tvrdí trojica predkladateľov.
Na margo komisií zase uviedli, že ide o poradné, iniciatívne a kontrolné orgány, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu pri dobrej správe obce.
Hoci ich zloženie a úlohy určuje obecné zastupiteľstvo a poslanci majú právo v nich pracovať, v súčasnom zákone chýba podľa OĽaNO-NOVA explicitné vyjadrenie oprávnenia poslanca obecného zastupiteľstva pracovať aspoň v jednej komisii. Chýba aj povinnosť kreovať tieto komisie tak, aby každý poslanec obecného zastupiteľstva mohol realizovať svoje právo pracovať aspoň v jednej komisii.
Navrhujú zdaniť dôchodky príslušníkov ŠtB
Obyčajní chcú tiež po 27 rokoch od revolúcie v roku 1989 ukončiť nespravodlivý a neúctivý stav v demokratickej spoločnosti. Podľa nich tí, ktorí roky boli utláčateľmi, prenasledovali a mučili ľudí a popierali základné ľudské práva, hlavne slobodu slova, poberajú dnes vysoké výsluhové dôchodky. A tí, ktorí rukami týchto osôb trpeli, majú nízke starobné dôchodky.
„Navrhujeme plošné zdanenie výsluhových dôchodkov pre bývalých príslušníkov štátnej bezpečnosti a ich zložiek o 50 percent,“ odôvodňujú poslanci hnutia s tým, že návrh nemá za cieľ získanie dodatočných prostriedkov do štátneho rozpočtu, ale odstránenie amorálneho a nespravodlivého sociálneho stavu. „
Súčasne sa návrhom zákona priznáva jednorazový finančný príspevok politickým väzňom, ich manželkám, manželom alebo ich vdovám a vdovcom vo výške 1 000 eur,“ dopĺňajú.
Podľa poslancov OĽaNO-NOVA sa Slovenská republika prijatím tohto návrhu zákona pripojí k iným krajinám, ktoré sa vyrovnali so svojou nedemokratickou minulosťou a siahli príslušníkom tajných služieb na ich výsluhové dôchodky alebo príplatky za služby v týchto tajných bezpečnostných zložkách.
Otázky možného rozporu takýchto právnych úprav s ľudskými právami a základnými slobodami zamietol pred dvoma rokmi Európsky súd pre ľudské práva, keď v plnom rozsahu odobril poľskú právnu úpravu znižovania výsluhových dôchodkov, pričom konštatoval, že: „služba sťažovateľov v tajnej polícii, ktorá ostro potláčala základné ľudské práva chránené Európskym dohovorom, môže byť dostatočnou okolnosťou na stratu pridaných benefitov“, pričom k takémuto zásahu do ich výsluhových dôchodkov môže dôjsť aj spätnou právnou úpravou.
Keďže sa predpokladá, že vysokopostavení príslušníci ŠtB majú dnes priemerné výsluhové dôchodky na úrovni 600 až 700 eur, ich zdanením by sa tak dostali na priemernú úroveň starobných dôchodkov v Slovenskej republike.
