BRATISLAVA. Predlžovanie vyšetrovania kauzy Bašternák nepomáha ani Smeru, ani ministrovi vnútra Robertovi Kaliňákovi, pretože udržiava verejnosť v podozrení, či sa do vyšetrovania nezasahuje.
V diskusnej relácii RTVS o 5 minút 12 to uviedol prvý podpredseda SNS Jaroslav Paška.
Záležitosť Smeru
Zároveň naznačil, že promptné vyšetrenie kauzy by bolo v prospech celej vládnej koalície.
"Naozaj máme ale taký pocit, že by to malo byť predovšetkým záujmom Smeru, aby sa to celé transparentne dotiahlo, aby sa povedalo, či došlo k porušeniu zákona, a ak áno, aby bola vyvodená zodpovednosť," zdôraznil Paška .
Uistil, že predlžujúca sa doba vyšetrovania nerozhoduje o osude koalície. "Je to ale naozaj záležitosť pre Smer, aby si vyhodnotil, čo je pre túto stranu únosné," zopakoval.
Neexistuje dôkaz
Poslanec Smeru Ján Podmanický apeloval na to, aby sa nevyvíjal tlak na vyšetrujúce orgány. Upozornil, že na Slovensku sa stáva zvykom za všetkým hľadať podvod či krádež.
"A ak to vyšetrovanie nepreukáže, tak sa tým hľadá ďalší podvod a korupčné správanie," dodal.
V súvislosti s myšlienkou, či by nebolo namieste odstúpenie ministra vnútra, aby nebola ohrozovaná dôveryhodnosť polície a systému spravodlivosti Podmanický zdôraznil, že doteraz neexistuje žiadny dôkaz o tom, že by minister zasahoval do vyšetrovania tejto alebo inej kauzy.
Rokovací poriadok
V diskusnej relácii sa poslanci venovali aj novele rokovacieho poriadku. Podmanický považuje za prirodzené, ak si parlament "upraví veci, ktoré v rokovacom poriadku nefungujú“. „No, neudialo sa nič zásadné,“ zdôraznil.
Podotkol, že pravidlá, a to vrátane obmedzenia času pre vystúpenie poslancov, platia rovnako pre poslancov koalície i opozície a že aj on sám sa snažil na novelu pozerať optikou opozičného poslanca, keďže ako povedal, "život môže priniesť to, že sa aj my ocitneme v opozícii". "No ani ako opozičný poslanec by som sa necítil touto zmenou rokovacieho poriadku dotknutý," uistil.
Uznáva, že novela mohla vychádzať z väčšieho konsenzu medzi koalíciou a opozíciou. "Opozícia by však musela byť konštruktívnejšia, ak by tak bolo, viem si predstaviť, že by sa do novely zapracovalo aj viac ich pripomienok," povedal Podmanický.
Paška je presvedčený, že novelu rokovacieho poriadku potreboval samotný parlament. "Bolo potrebné riešiť niektoré medzery v pravidlách, a tie sa týkali aj správania poslancov," uviedol.
"Keby sme nechali pokračovať úpadok kultúry v rokovaní na parlamentnej pôde, možno by sme sa dočkali toho, že raz príde poslanec, donesie si mastný chlieb s cibuľou a začne to počas rokovania konzumovať," poznamenal.
Predseda opozičnej strany Sme rodina Boris Kollár poznamenal, že dôveru si parlament môže vybudovať predovšetkým tým, aké zákony prijíma, nie tým, "či zakážeme horalku alebo nie". Podľa neho on ani jeho strana nemajú problém s obmedzením času pre vystúpenie poslanca. Je však presvedčený, že tieto pravidlá by mali platiť pre všetkých rovnako. "Takto sa potvrdzuje, že sú rovní a rovnejší," zdôraznil.
Paška mu oponoval a v súvislosti s tým, že prezidenta, premiéra a predsedu parlamentu sa obmedzenia netýkajú, uviedol, že takéto pravidlo funguje aj v parlamentoch vo vyspelých západných demokraciách. "My si niečo vymyslíme, a potom hľadáme príklad, ktorý sa nám hodí," povedal mu na to Kollár.
Podpredseda poslaneckého klubu OĽaNO-NOVA Eduard Heger v diskusii uviedol, že v krajine sa neriešia skutočné problémy, a teraz sa ešte ide umlčať opozícia. Potvrdil, že "obyčajní ľudia" sú pripravení podať podnet na Európsky súd pre ľudské práva v prípade, že budú potrestaní napríklad za to, ak do rokovacej sály prinesú a budú pri rokovaní ukazovať transparent či plagát.
