BRATISLAVA. Eticky korektné správanie by mali dodržiavať aj poslanci miestnej samosprávy, a preto poslanci Národnej rady Slovenskej republiky za OĽaNO-NOVA Oto Žarnay, Viera Dubačová a Ján Budaj predkladajú na novembrovú schôdzu parlamentu novelu zákona o obecnom zriadení.
Skutočný priestor pre poslanca
Cieľom návrhu novely zákona je okrem regulácie eticky korektného správania poslancov miestnej samosprávy aj realizácia práva na dobrú správu vecí verejných prostredníctvom priamej bezbariérovej komunikácie fyzických a právnických osôb s obecným zastupiteľstvom.
Poslanci chcú tiež uložiť povinnosť obecnému zastupiteľstvu vytvoriť skutočný priestor pre poslanca, aby mohol pracovať aspoň v jednej komisii obecného zastupiteľstva.
Poslanci sa nazdávajú, že prax v niektorých obciach ukazuje, že definovanie eticky korektného správania poslancov miestnej samosprávy spolu s určitými sankciami za jeho nedodržanie v záväznej podobe je nevyhnutným autoregulatívnym krokom, ktorý v súčasnom zákone chýba.
Podieľať sa na verejnom živote
Podľa OĽaNO-NOVA má každý právo na dobrú správu vecí verejných.
"Na naplnenie tohto práva musia mať fyzické a právnické osoby vytvorený dostatočný priestor na prednesenie svojich návrhov, podnetov, námetov priamo, bez administratívnych obštrukcií na riadnych zasadnutiach obecných zastupiteľstiev tak, aby poslanci nestratili priamy kontakt s reálnym životom a problémami ľudí a tí zas mali priestor bezprostredne a iniciatívne sa podieľať na verejnom živote," zdôvodňujú s tým, že potreba tohto priameho komunikačného inštitútu sa javí v súčasnosti ako dôležitý faktor dobrej správy vecí verejných, ako aj prostriedok na posilnenie občianskej spoločnosti.
Predkladatelia návrhu dodávajú, že prax ukázala, že rozšírenie už v zákone uvedených oprávnení poslanca obecného zastupiteľstva o oprávnenie pracovať aspoň v jednej komisii obecného zastupiteľstva je nutné pre zabezpečenie komplexného uplatnenia výkonu jeho mandátu. Podľa nich by im to malo byť umožnené, najmä v kontexte s klientelizmom.
"Aby sa nestávalo, že i napriek záujmu poslanca, nie je mu umožnené, aby pracoval v komisii obecného zastupiteľstva, pričom iní poslanci pracujú vo viacerých komisiách naraz alebo sú komisie doplňované inými spriaznenými osobami, ktoré nie sú poslancami obecného zastupiteľstva," uzatvárajú poslanci.
Poslanci predkladanú ďalšie návrhy novely:
- Odmena exekútora by nemala zaťažovať ľudí, od ktorých exekútori vymáhajú ich dlhy. Myslia si to poslanci Národnej rady Slovenskej republiky za hnutie Sme rodina, ktorí návrh novely Exekučného poriadku predkladajú na novembrové rokovanie parlamentu. "Súčasná právna úprava vytvára stav, keď pri dlžných sumách častokrát výrazne presahuje odmena exekútora výšku pôvodnej pohľadávky. Aj to spôsobuje, že sociálne slabé skupiny obyvateľstva sa neúmerne zadlžujú," zdôvodňujú poslanci. Cieľom návrhu zákona o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) je preto zabezpečiť, aby ľudia neboli zaťažovaní pri ich vymáhaní formou exekúcie nadmernými nákladmi, ktoré si ako odmenu účtujú exekútori.
- Funkcia rektora verejnej vysokej školy by mala byť podľa poslankyne NR SR Kataríny Cséfalvayovej (Most-Híd) nezlučiteľná s inými funkciami na vysokých školách. Preto poslankyňa predložila do parlamentu novelu zákona o vysokých školách. Jej návrhom sa NR SR bude zaoberať v novembri. Cséfalvayová navrhuje, aby funkcia rektora verejnej vysokej školy bola nezlučiteľná s funkciou prorektora, dekana, prodekana, kvestora, tajomníka fakulty alebo inou funkciou vedúceho zamestnanca na tej istej verejnej vysokej škole alebo na inej vysokej škole a s funkciou rektora na inej vysokej škole.
- Slovensko podľa kotlebovcov nie je zvrchovaným štátom. Preto poslanci Ľudovej strany Naše Slovensko (ĽSNS) predložili do parlamentu návrh ústavného zákona, ktorý by z ústavy vypustil vetu, podľa ktorej „právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.“ „Tým sa z Ústavy SR vypúšťa ustanovenie, ktoré je v priamom rozpore s princípom zvrchovanosti Slovenskej republiky, ustanoveným v prvej vete Ústavy SR,“ argumentujú predkladatelia. Podľa poslancov ĽSNS sa tak vytvárajú ústavné predpoklady na obnovenie zvrchovanosti (suverenity) Slovenskej republiky, ktorú Slovensko stratilo vstupom do Európskej únie 1. mája 2004. Kotlebovci zdôrazňujú, že zvrchovanosť je jedným zo základných ústavných princípov a pilierov, na ktorých musí stáť Slovenská republika. Jej dôležitosť podľa nich dokazuje fakt, že je ustanovená hneď v prvom článku, v prvom odseku a v prvej vete Ústavy SR.
