BRATISLAVA. Tlak zamestnancov Ústavu pamäti národa na svojho šéfa Ondreja Krajňáka pokračuje. Správna rada ústavu sa v pondelok stotožnila s námietkami dozornej rady tohto ústavu. Týkajú sa údajného šikanovania zamestnancov, plýtvania peniazmi a poitikárčenia.
Hoci je Ústav pamäti národa verejná inštitúcia, diskusia správnej rady prebehla za zatvorenými dverami.
Krajňák ako šéf rady bol na zasadnutí prehlasovaný všetkými ostatnými členmi správnej rady a svoje námietky teraz ústav opäť predloží výboru pre ľudské práva. Ten sa už s totožnými námietkami raz zaoberal, keď ich predložila dozorná rada.
Šéf Ústavu pamäti národa čelí kritike vlastných zamestnancov za zastrašovanie Čítajte Zlé vzťahy
Vzťahy v ústave sú už dlhší čas napäté. Dozorná rada vyčíta šéfovi Ústavu pamäti národa Ondrejovi Krajňákovi, že sa správa autoritatívne a prenasleduje zamestnancov za ich názory. Takisto podľa nich podpisuje nevýhodné zmluvy s právnou spoločnosťou a logo ústavu spojil s kampaňou KDH pred voľbami.
V polovici októbra svoje námietky dozorná rada predniesla výboru pre ľudské práva, ale Krajňákovi ich nedoručili. Na obhajobu sa tak nevedel pripraviť a na výčitky reagoval až priamo na mieste.
Krajňák všetky obvinenia odmieta. Sťažuje sa podľa neho len minimum zamestnancov, zmluvy podľa neho nevýhodné nie sú. Pri spájaní loga ÚPN so stranou KDH došlo podľa neho k nedorozumeniu, ktoré už ústav vyriešil.
Výbor hlasmi koalície a Milana Mazureka (ĽSNS) odhlasoval znepokojenie nad týmito závermi. Poslanci tiež odporučili Dozornej rade ÚPN bezodkladne požiadať Najvyšší kontrolný úrad o kontrolu hospodárenia v ústave a vyzval Správnu radu ÚPN zaujať stanovisko k danej situácii.
"Sám neodídem, pôjde to len zmenou zákona," povedal Krajňák novinárom. Myslí si, že ÚPN je pod jeho vedením aktívny, tvrdí že v ňom naštartoval i viaceré ozdravné opatrenia, ktoré niektorým nevyhovujú. Sťažnosti zo strany niektorých zamestnancov považuje za nekonkrétne a pritiahnuté za vlasy. "Všetko viem doložiť argumentmi v zmysle zákona," povedal Krajňák.
Dozorná rada ďalej ÚPN vyčíta "umelé rozdeľovanie zákaziek tak, aby nebolo potrebné robiť verejné obstarávanie, aj keď išlo o jednu službu". Hovorí i o údajnom nelegálnom zamestnávaní či predvolebnej podpore KDH. Členovia Správnej rady ani toto novinárom neokomentovali.
"Všetko som dnes (7. novembra, pozn. red.) na zasadnutí rady vysvetlil, dal som im racionálne argumenty v zmysle zákona, ani ma poriadne nepočúvali," povedal Krajňák. Nevie o tom, že by v ÚPN niekoho zamestnávali nelegálne. Poukázal však na to, že niektorí tu mali mať "nadštandardné pracovné zmluvy", ktoré im upravil, a to sa nestretlo s pochopením. "Robili z domu, nechodili do práce," vysvetlil Krajňák.
Kontroverzný historik a kotlebovec Lacko na ÚPN skončil Čítajte Výpovede pre problémových
Krajňák tento rok vyhodil Martina Lacka, ktorý verejne podporil stranu Mariana Kotlebu.
„Ak niektorí zamestnanci porušia zákon musím konať. Nemôžem tolerovať podpriemernú kvalitu výstupov a bezdôvodné poškodzovanie dobrého mena ústavu,“ povedal v októbri na výbore Krajňák.
ÚPN takisto rieši výpoveď pre Jána Bobáka, bývalého člena komunistickej strany.
Do ÚPN ho prijal ešte bývalý šéf, nominant SNS Ivan Petranský, ktorý s ním predtým pracoval v Historickom ústave Matice slovenskej.
O čo ide v ÚPN? O názor či o dochádzku? Čítajte Oprava
V niekoľkých článkoch o Ústave pamäti národa sme napísali, že Ján Bobák bol lektorom marxizmu-leninizmu. V skutočnosti bol Bobák vedecký pracovník na Ústave marxizmu-leninizmu ÚV KSS v Bratislave a oficiálne prácu lektora nevykonával.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
