Z Ústavu pamäti národa, ktorý nemal u historikov rešpekt, urobil jeho šéf Ondrej Krajňák podľa vlastných slov inštitúciu, ktorá dokázala pred súd postaviť miliardára Andreja Babiša.
Hneď po nástupe posilnil svoju pozíciu a vyhodil niektorých ľudí, čo jeho kritici v správnej a dozornej rade označujú za autoritársky postup.
On tvrdí, že takto mohol ústav nasmerovať správnym smerom. Ústav sa teraz venuje svojmu pôvodnému poslaniu odhaľovať zločiny minulých režimov a nehľadá možnosti, ako ich schvaľovať.
Správna rada ústavu, ktorému šéfujete, sa sťažuje na váš autoritársky prístup a zlé hospodárenie. Ako prebiehalo zasadnutie rady?
„Správna rada si odhlasovala, že na nej nemám mať svojho zapisovateľa a nesmiem si priebeh nahrávať. Tým pádom je zložité konfrontovať mojich odporcov s tým, čo hovoria. Nemám spôsob, akým ich tvrdenia zaznamenať. Členovia rady si priniesli na zasadnutie už hotové stanovisko, ktoré si sami schválili a moje argumenty ich vôbec nezaujímali. Dokonca počas toho, ako som ich čítal, tak vychádzali z miestnosti alebo sa rozprávali medzi sebou. Ale vyargumentované fakty predsa nie sú niečo, čoho pravdivosť určuje hlasovanie.“
Na čom sa správna rada dohodla?
„Jednoducho sa stotožnila s kritikou, ktorú na parlamentnom výbore pre ľudské práva predniesla dozorná rada. Nemajú tam ale fakty, len veľké neurčité vyhlásenia.“
Uznesenie rady budú teraz riešiť poslanci na ľudskoprávnom výbore. Čo od toho výboru očakávate? Už dnes je jasné, že väčšina sa pridáva k vašim kritikom.
„Najpravdepodobnejšie je, že poslanci budú chcieť zmeniť zákon, ktorým ma odvolajú.“

Títo ľudia vás ale kritizovali hneď od vášho nástupu v roku 2013. Súvisí tento tlak s vašimi spormi s niektorými historikmi v ústave?
„Je pravda, že po voľbách mi volal pán Hrnko z SNS, že ak odvolám Martina Lacka (historik, ktorý podporil Mariana Kotlebu, pozn. red.), tak budem znášať všetky následky. Ale je možné, že to začalo už voľbami.“
Takže to súvisí s tým, že sa SNS dostala opäť k moci?