BRATISLAVA. Ministerstvo spravodlivosti SR pripravuje novelu zákona o legislatívnom zakotvení Slovenského národného strediska pre ľudské práva (SNSĽP) z roku 1993, podľa ktorej by sa stredisko stalo inštitúciou fungujúcou v súlade s tzv. Parížskymi princípmi Organizácie spojených národov (OSN).
Jasnejšia úprava mandátu
Tie stanovujú kritériá pre zakladanie a činnosť nezávislých vnútroštátnych ľudskoprávnych inštitúcií (status A).
"Súčasťou návrhu nebudú nové úlohy pre stredisko, ale jasnejšia úprava už existujúceho mandátu,“ povedal pre agentúru SITA hovorca rezortu spravodlivosti Peter Bubla s tým, že ku kľúčovým zmenám patrí nastavenie kritérií pre členstvo a výber členov správnej rady a zavedenie verejného výberového konania na pozíciu výkonného riaditeľa. Komplexnú právnu úpravu strediska chce rezort spravodlivosti predložiť na rokovanie vlády ešte v novembri.
Podľa Parížskych princípov by teda stredisko získalo mandát na predkladanie správ, návrhov, podnetov alebo odporúčaní, týkajúcich sa akejkoľvek veci súvisiacej s ochranou a podporou ľudských práv, vláde, parlamentu, ale aj ďalším príslušným orgánom, a to buď z vlastnej iniciatívy, alebo na základe žiadostí príslušných orgánov.
"Stredisko je predovšetkým monitorovací orgán, ktorý zároveň poskytuje právnu pomoc a rôzne vzdelávacie aktivity. Nie je vyšetrovacím orgánom ani orgánom štátnej správy," dodal Bubla.
Podieľať sa na tvorbe legislatívy
Medzi Parížske princípy patrí aj podpora pristúpenia, ratifikácie a efektívna implementácia medzinárodných ľudskoprávnych zmlúv a dokumentov do národnej legislatívy či prehlbovanie spolupráce s ostatnými orgánmi zodpovednými za podporu a ochranu ľudských práv v krajine.
Princípy tak ustanovujú, "že inštitúcie typu SNSĽP sa majú možnosť priamo podieľať na tvorbe legislatívy. Súčasne je cieľom navrhovanej legislatívnej zmeny posilnenie nezávislého postavenia strediska, a to po stránke finančnej, politickej a funkčnej," povedal referent pre vonkajšie vzťahy strediska Eduard Csudai.
V stredisku by sa upravil výber aj počet jeho členov tak, aby v ňom zaručili pluralitné zastúpenie odborníkov zaoberajúcich sa podporou a ochranou ľudských práv z rôznych vrstiev občianskej spoločnosti vrátane zástupcov mimovládnych organizácií.
Sťažnosti a petície
Zároveň by podľa princípov OSN malo byť stredisko schopné prijímať sťažnosti a petície, informovať sťažovateľov o ich právach a dosiahnuť mimosúdne riešenie sporu zmierom.
"Stredisko v prípade podnetov, ktoré odkazujú na porušenie ľudských práv, postupuje v prvom rade samostatne. Najprv zisťuje, či je kompetentné vo veci konať," vysvetlil Csudai súčasný proces riešenia sporov. Následne spolupracuje s inými inštitúciami a na vyžiadanie môže poskytnúť odborné stanovisko napríklad polícii. "Pri prešetrovaní podnetov, naopak, môže samo požiadať o vyjadrenie či stanovisko," dodal Csudai.
Z návrhu ministerstva tiež vyplýva, že stredisko má dodnes akreditačný status B, ktorý získalo od medzinárodného výboru pre inštitúcie ľudských práv ICC (International Coordinating Committee of National Institutions for the Promotion and Protection of Human Rights) ešte v roku 2007.
"Akreditačný status B sa udeľuje štátom, ktorých národné ľudskoprávne inštitúcie sú len čiastočne v súlade s Parížskymi princípmi, alebo z dôvodu neposkytnutia dostatočných informácií pre rozhodnutie o prislúchajúcom statuse nie je o statuse inštitúcie možné rozhodnúť," uvádza ministerstvo.
Výbor však v správe o udelení statusu B pre Slovenské národné stredisko pre ľudské práva z októbra 2007 uviedol, že je potrebné rozšíriť mandát strediska a poukázal aj na nedostatky v zložení a zárukách poskytujúcich nezávislosť a pluralitné zastúpenie ľudskoprávnych odborníkov v stredisku.
Poukázal na nedostatky strediska
Stredisko si status B zachovalo aj v marci 2014, keď výbor ICC opäť poukázal na jeho nedostatky, napríklad pokiaľ ide o možnosti Strediska predkladať správy a odporúčania týkajúce sa akejkoľvek veci o ochrane a podpore ľudských práv na Slovensku vláde, parlamentu alebo iným orgánom či podporovať súlad národných predpisov so záväzkami vyplývajúcimi z medzinárodných dokumentov, ku ktorým Slovenská republika pristúpila.
Vyššiemu statusu nezodpovedala ani pozícia strediska v rámci možnosti vyšetrovať sťažnosti týkajúce sa porušenia ľudských práv či nejasne stanovenej legislatívy na zabezpečenie plurality zloženia správnej rady strediska.
Napríklad poslanci NR SR a členovia vlády by nemali byť zároveň členmi Správnej rady strediska, ako je to dnes, a nemali by sa zúčastňovať na prijímaní rozhodnutí strediska z dôvodu zabezpečenia jeho nezávislosti od akejkoľvek zložky štátnej moci.
Členovia strediska by zároveň mali mať zakotvenú imunitu pri výkone svojej funkcie tak, aby člena správnej rady odvolali na základe rozhodnutia toho, kto ho vymenoval. Zabezpečí sa tak nezávislý a objektívny proces odvolávania členov.
