Ako vnímate zistenia, že len na základe voľne dostupných informácií sa dá identifikovať sedem rozpočtových organizácií a 22 nehnuteľností, ktoré využíva Slovenská informačná služba?
„Nechcem z článkov vyvodzovať nič, kým sa nestretne kontrolný výbor s predstaviteľmi Slovenskej informačnej služby. Nechcem nič predbiehať. Som ochotný brať do úvahy skutočnosť, že Slovensko je malá krajina.
Ja vždy vidím pohár skôr poloplný než poloprázdny, a preto verím, že v SIS si väčšina ľudí robí svoju prácu dobre. Uvádzané fakty znepokojujú členov výboru a počkáme na odpovede na naše otázky.“

“Verím a dúfam, že predaj starých a nákup nových budov sa zvažoval a bolo to vyhodnotené ako neefektívne riešenie, a preto sa nakoniec nerealizovalo.
„
Je problém, že SIS nereagovala na zverejnenie obžaloby v súvislosti s únosom Michala Kováča ml. a na internete tak ostali voľne dostupné citlivé informácie o fungovaní služby?
„Áno. Riešenie však naráža na mnoho logistických problémov. Je ťažké zbaviť sa nehnuteľností a za rovnakú cenu kúpiť adekvátne nové nehnuteľnosti.
V praxi si neviem predstaviť, ako inak by sa dali utajiť budovy, ako ich predajom súkromnému kupcovi a následnou kúpou novej budovy.
Verím a dúfam, že takéto riešenie sa zvažovalo a bolo vyhodnotené ako neefektívne, a preto sa nakoniec nerealizovalo. Prečo sa to udialo, bude predmetom najbližšieho stretnutia výboru.“
Analytik Martin Dubéci hovorí, že takéto vyzradenie nehnuteľností ohrozuje identitu pracovníkov SIS, keďže ktokoľvek môže pred administratívne budovy, byty alebo sklady prísť, fotiť si zamestnancov a sledovať ich.
„Toto riziko hrozí vždy, dôležité je, aby sa minimalizovalo. Keď to preženiem, takéto riziko môže hroziť aj veľkej CIA a iným silným spravodajským službám.
Myslím si, že SIS robí vo svojich podmienkach maximum, čo sa dá. Ak má niekto veľké možnosti a zdroje, tak dokáže spravodajskej službe, akejkoľvek, urobiť veľmi veľa zlého a môže ju diskreditovať.