BRATISLAVA. Keď nový americký prezident Donald Trump pred vyše rokom ohlásil svoju kandidatúru, ľudia ho poznali z televíznej obrazovky ako bohatého obchodníka, ktorý robil súťaže krásy.
Agentúra Pivit vtedy odhadla jeho šancu získať nomináciu v Republikánskej strane na jedno percento.
Po kampani, v ktorej zdôrazňoval, že nie je politik, vymedzoval sa proti systému, kritizoval menšiny a používal populistickú rétoriku, však Trump vo voľbách uspel.
Podobný príbeh má aj slovenský podnikateľ Boris Kollár, známy zo šoubiznisových relácií. Keď štyri mesiace pred parlamentnými voľbami ohlásil kandidatúru so svojím hnutím Sme rodina, v decembrovom prieskume Focusu mal jedno percento.
V kampani presviedčal ľudí o svojej dôveryhodnosti tým, že nie je politik, opakoval, že do politiky neprišiel zbohatnúť, lebo bohatý je už dosť, brojil proti utečencom a kritizoval tradičné politické strany. Vo voľbách mu to vynieslo vyše šesť percent.
„Na Slovensku nemáme presnú repliku Trumpa, ale nejaká z jeho typických čŕt sa nájde v každom zo súčasných opozičných lídrov,“ hovorí sociológ Martin Slosiarik. Najvýraznejšie sú podľa neho práve u Kollára.
Po vyhlásení výsledkov amerických volieb Kollár povedal, že Trumpovi držal palce. Zopakoval aj svoju predvolenú frázu, že ľudia chcú zmenu a štandardní politici v nej nemajú miesto.
Môžu politici či podnikatelia s podobným príbehom a rétorikou skopírovať na Slovensku Trumpov úspech?
Sulík, Fico aj Kollár sú vedľa: Trump neukazuje väčšinu Čítajte Kotlebovská agenda
Kľúč k Trumpovmu úspechu nad Hillary Clintonovou vidí politológ Pavol Baboš aj v tom, že stále väčšia časť voličov vníma politikov štandardných strán ako tých, ktorí sú prepojení na oligarchov, bankárov a medzinárodné korporácie.
