Poslancom zmrazia platy, neskôr môžu dostať viac

BRATISLAVA. Platy poslancov zmrazí parlament už ôsmy rok za sebou. Ak by zákonodarcovia neprijali osobitnú novelu, od januára by platy poslancov, ktorí do Bratislavy dochádzajú, narástli automaticky až o 1055 eur v hrubom.

Čím neskôr súčasná či budúca koalícia rast platov povolí, tým väčší skok v príjmoch poslancov možno čakať. O tri roky by pri súčasnom vývoji ekonomiky mohol presiahnuť sumu 1500 eur.

„Každoročné zmrazovanie je populizmus, ktorým politici chcú ukázať, ako na sebe šetria,“ poukazuje riaditeľ INEKO Peter Goliaš.

Gesto, ktoré politici pôvodne urobili v čase finančnej krízy, sa podľa neho premenilo na formulku vládnych strán, ktoré si nechcú pohnevať voličov. V skutočnosti je už dávno po kríze a ekonomika rastie.

„Z pohľadu verejných financií by ani prípadný rast miezd nepredstavoval zásadný vplyv na deficit verejných financií,“ pridáva analytik Radovan Ďurana z INESS.

Zmrazovanie, s ktorým začal v roku 2008, však premiér Robert Fico dodnes označuje za principiálnu vec. O zmene zákona, ktorý by poslanecké platy znížil natrvalo, počuť nechce.

„Strana Smer je už od roku 2008 pravidelne iniciátorom zmrazovania platov a tento prístup uplatní aj v budúcom roku,“ odkázal cez tlačový odbor Úradu vlády.

Zmenu odkladajú

Návrh na trvalé zníženie platov poslancov už predložil nezaradený poslanec Miroslav Beblavý, ktorý navrhuje znížiť koeficienty na výpočet paušálnych náhrad poslancov a zdaniť ich.

„Cieľom je systémové riešenie platových pomerov niektorých ústavných činiteľov tak, aby nebola nutná každoročná novelizácia zákona so všetkými jej sprievodnými javmi,“ vysvetľuje.

V praxi by plat mimobratislavského poslanca zo súčasnej „zmrazenej“ úrovne 3576 eur poskočil len na 4359 eur a pomalšie by stúpal aj v budúcnosti. Miernejšie by rástli aj platy ministrov.

Okrem Smeru však na ďalšom zmrazovaní trvajú aj koaličné strany SNS a Most-Híd, hoci ten sa prihovára za systémovú zmenu.