BRATISLAVA. Ak by sa parlamentné voľby konali na prelome októbra a novembra tohto roka, vyhral by ich Smer so ziskom 26,9 percenta hlasov.
V Národnej rade by obsadil 46 kresiel. Druhá by vo voľbách skončila SNS, ktorá by získala 12,8 percenta hlasov a obsadila by tak v parlamente 22 kresiel, tretia by bola so ziskom 12,1 percenta a 20 mandátmi SaS.
Do NR SR by sa dostalo ešte ďalších päť strán. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky, ktorý na vzorke 1020 respondentov uskutočnila agentúra Focus v dňoch 28. októbra až 7. novembra.
Kotleba nerastie
Na štvrtom mieste by skončila strana Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko vo voľbách so ziskom 8,4 percenta, na základe čoho by strana obsadila 14 kresiel v parlamente.
Nasledovalo by hnutie OĽaNO-NOVA so ziskom rovných ôsmich percent. V parlamente by získalo 13 mandátov, rovnaký počet kresiel by mala v legislatívnom zbore aj Sme rodina - Boris Kollár, ktorú by volilo 7,5 percenta respondentov.
Most-Híd získal v prieskume 6,7 percenta (11 mandátov) a rovnaký počet miest by v NR SR obsadili aj kresťanskí demokrati. KDH by volilo 6,3 percenta voličov v prieskume.
KDH vrátil prieskum po prvý raz po voľbách do parlamentu Čítajte Sieť je úplne mimo
Pred bránami parlamentu by skončili SMK-MKP (3,9 percenta), Sieť (1,6), Komunistická strana Slovenska (1,5 percenta) i Strana zelených Slovenska (1,4 percenta).
Priama demokracia so ziskom 0,6 percenta hlasov sa dostala pred SDKÚ-DS (0,5 percenta).
Pol percentný zisk nameral prieskum aj stranám ŠANCA a SMS. Nasledujú DS (Demokrati Slovenska) a VZDOR so ziskom so 0,2 percenta a SKOK (0,1 percenta), iné strany alebo hnutia by volilo podľa prieskumu 0,3 percenta respondentov.
Podľa prieskumu by voliť nešlo 19,6 percenta respondentov a 9,2 percenta opýtaných nevedelo, komu by dalo svoj hlas.
Žiadne preformátovanie síl
Kredibilita Smeru sa medializovanými kauzami, ktoré sa s ním spájajú neznižuje aj preto, že na kauzy nepoukazujú všeobecne rešpektované osobnosti, ale opoziční politici, ktorí majú často nízku prestíž u verejnosti, myslí si politológ Rastislav Tóth.
Politológ Juraj Marušiak k tomu dodal, že "mobilizačný rezervoár, postavený neraz až na nenávisti k Ficovi, má svoje obmedzenia". Prieskum podľa Marušiaka nenaznačuje žiadne "preformátovanie síl".
"Sám som prekvapený, že podľa tohto prieskumu by si súčasná koalícia v pohode udržala svoje pozície," uviedol politológ.
Pre Marušiaka je určitým prekvapením to, že nestúpa Kotleba-ĽSNS.
Politológ Michal Horský uviedol, že výsledky prieskumu potvrdili fakt, že sympatie voličov sa ani po ôsmich mesiacoch od volieb prakticky nezmenili.
"Napriek tomu, že opozičné strany akoby neskončili s volebnou kampaňou," poznamenal Horský. Prieskum a osem strán, ktoré by sa dostali do Národnej rady SR, zhodnotil tiež ako dôkaz pretrvávajúcej roztrieštenosti slovenskej politickej scény.
Potenciálny návrat KDH do parlamentu, ktorý naznačuje prieskum, berú politológovia s rezervou. "Zdá sa že potom, čo KDH dalo nepopulárnych politikov nabok, začali ľudia opäť vnímať značku ako takú," poznamenal Tóth.
"Naznačuje to šancu, ale nie istotu, už aj preto, že sa ukazuje, že prieskumy sú čoraz menej spoľahlivé," uviedol Marušiak. Horský si v tejto súvislosti všimol to, že "čím menej venujú médiá priestor KDH ako mimoparlamentnej strane, tým kresťanskí demokrati v prieskumoch o desatinky stúpajú".
