BRATISLAVA. Rakúšania sa v pohľade na štát od Slovákov až tak nelíšia, hovorí 27-ročný Bratislavčan Juraj Čík, ktorý sa vo Viedni živí ako programátor.
Myslia si, že sú oproti západu pozadu a že v podstate ide o takú väčšiu dedinu. V jednej veci je ale rozdiel.
„V rakúsku veci fungujú, a Rakúšania to vedia. Keď prídete na úrad, tak je vidieť, že to jednoducho funguje,“ povedal Čík.
V porovnaní s krajinami V4, veria Rakúšania svojim štátnym inštitúciám niekedy až dvojnásobne. Vyplýva to z analýzy denníka SME.
Slovensko je v dôveryhodnosti inštitúcií dlhodobo pod Európskym priemerom. O tomto probléme často hovorí aj prezident Andrej Kiska a varuje pred posilňovaním nedemokratických strán v politike.
V skutočnosti však dôvera v štátne inštitúcie stúpa aj na Slovensku. Mierne za posledných 11 rokov klesla dôvera len v armádu. Inak ale vzrástla dôvera v politické orgány, políciu aj súdy.
„Dnes tá nedôvera nie je taká výrazná, ako to bolo v minulosti. Keď extrémisti poukazujú na nefungujúci systém, ktorý chcú odstrániť, je to falošné,“ povedal politológ Girgorij Mesežnikov.
Prečo neplatí mýtus o vzbure bieleho nahnevaného muža Čítajte Dôveryhodná vláda
Najvýraznejšie zlepšenie v dôvere zaznamenali vláda a parlament. Dnes im verí o tretinu viac ľudí ako v roku 2005, keď končila Dzurindova vláda. Pre Slovákov sú tieto inštitúcie teraz dokonca dôveryhodnejšie než pre ich susedov v Poľsku, Česku či Maďarsku.
