Z najstaršieho obdobia gréckych dejín máme málo historicky doložených písomných prameňov. Keď sa neskorší grécki historiografi (Herodotos, Thukydides...) pokúšali zrekonštruovať tieto dejiny, mohli sa opierať len o mytológiu.
Najstaršie grécke mýty boli príbehmi zakladania miest, vojenských konfliktov a hrdinských činov smrteľníkov, ktorých ovplyvňovali a ich osudy riadili bohovia.
Gréci klasického obdobia nepochybovali o pravdivosti mýtov, pre nich to boli udalosti zo života ľudí heroickej doby. S rozvojom gréckych mestských štátov filozofia postupne začala vytláčať mytológiu z každodenného života na javiská divadiel a po Homérovi a Hesiodovi sa ňou zaoberali slávni grécki dramatici Aischylos, Sofokles, Euripides a ďalší. Autori už nevenovali takú pozornosť zobrazeniu vojenských konfliktov, viac sa zamerali na osudy a charaktery ľudí, ich zmýšľanie, psychiku a motívy konania.
Asi najznámejším motívom gréckej mytológie je trójska vojna. Táto téma bola v antike veľmi obľúbená a takmer každý autor napísal dielo, v ktorom o nej bola aspoň zmienka.
Niektoré, ako napríklad Homérove Ílias (Iliada) a Odysea, dodnes tvoria základné kamene európskej literatúry. Iné patria k menej známym a niektoré sa dodnes nezachovali a ich obsah vieme poskladať len z fragmentov iných diel, ktoré tieto pôvodiny spomínajú.
Homérova Iliada je vojenský epos. Rozpráva o bojoch ľudí aj bohov, o porážkach a víťazstvách, o sláve a utrpení bojovníkov. Napriek tomu, že väčšina scén v Iliade opisuje krvavé boje alebo ich prípravu, Homér predsa len necháva nahliadnuť čitateľa aj na utrpenie žien, ktoré čakali a dúfali v návrat svojich manželov alebo milých.
Krásna Helena
Helena – „žena, pre ktorú vyplávalo tisíc lodí“, ako o nej metaforicky hovorí Homér, patrí k najvýznamnejším postavám gréckej mytológie a v povedomí ľudí žije dodnes. Túto krásnu ženu poznáme najmä z Iliady, hoci práve o pôvodkyni trójskej vojny v nej veľa zmienok nie je.
Pre lepšie spoznanie Heleny a jej života sa treba začítať do iných mýtov a objasniť si jej pôvod. O narodení Heleny hovoria dve verzie legiend, ale obe sa zhodujú v tom, že Helena bola dcéra vládcu bohov Dia.
Podľa prvej verzie sa Helena narodila Lede, manželke kráľa Sparty Tyndarela, do ktorej sa pre jej krásu zahľadel Zeus a v podobe labute ju zviedol. Z tohto spojenia sa jej narodila dcéra, ktorú vychovávala spolu s manželom.
Známa je aj báj, podľa ktorej Heleninou matkou bola bohyňa Nemesis. Tá sa v snahe utiecť pred Diovými zvodcovskými pokusmi premenila na hus, ale Zeus ju v podobe labute predsa len dostihol. Nemesis potom zniesla vajce, ktoré našiel pastier a daroval ho Lede. Z tohto vajca prišla na svet Helena. Časom sa obe verzie skĺbili – Helena, dcéra Dia, sa narodila z vajca, ktoré zniesla Leda.
Helena už od detstva bola pre svoju krásu a pôvod zdrojom problémov. Ešte ani nevyrástla z detských šiat a už ju uniesol Théseus, ktorý sa chcel oženiť jedine s Diovou dcérou. K svadbe ale nedošlo, lebo Helenu zachránili a priviedli naspäť do Sparty jej bratia Kastor a Polydeukes.
Heleniným návratom domov sa ale problémy neskončili. Keď dosiahla patričný vek k vydaju, čo bolo okolo 15 rokov, do Sparty sa zišli nápadníci z celého blízkeho aj ďalekého okolia. Po krásnej Helene túžili všetci králi a kráľovskí synovia, až situácia na pytačkách v Sparte dospela na pokraj vojny.
