BRATISLAVA. Sviatok pádu Železnej opony si ústavní činitelia pripomenuli na rôznych miestach.
Prezident Andrej Kiska prijal v paláci najprv študentov a po nich aj bývalých politických väzňov komunistického režimu.
Kiska sa zúčastnil aj na 9. ročníku udeľovania ocenení Biela Vrana, kde vystúpil s príhovorom.
Fico sa stretne so študentmi
Premiér Robert Fico zo Smeru sa na deň boja za slobodu a demokraciu a deň študentstva stretol so študentmi v jedálenskom vozni na Hlavnej stanici v Bratislave, kde s nimi obedoval.
Fico na obed pozval symbolických sedemnásť vybraných študentov vysokých škôl z celého Slovenska.
Národná rada bez podujatia
Hoci predseda parlamentu Andrej Danko z SNS odkázal cez svoju hovorkyňu Evu Kliskú, že 17. novembra si nesmierne váži, lebo bol "veľkým krokom k slobodnej a demokratickej republike", Národná rada neplánuje k sviatku žiadne podujatie.
Z tlačového oddelenia dopoludnia nepovedali, či sa Danko zúčastní nejakého spomienkového podujatia.
Opozícia na námestí
Vlastné podujatie plánovala opozícia na Námestí SNP o 17,00 h.
Organizovali ho strany SaS, OĽaNO, mimoparamentné KDH a nezávislí poslanci Miroslav Beblavý a Zsolt Simon. Na akciu s názvom Toto sme nechceli neprizvali koaličný Most-Híd.

Ako si 17. november pripomínali ďalší politici
Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd) je rada, že zažila pád totality."Teraz pri rôznych atakoch na demokraciu dúfam, že sidemokraciu uchránime, pretože je to to najlepšie, čo máme,"povedala Žitňanská. Pokiaľ ide o nežnú revolúciu, pamätá siplné námestia. Dnešný deň si pripomenie s kolegami zMosta-Híd zapálením sviečky na bratislavskom Námestí SNP.
Minister kultúry Marek Maďarič (Smer-SD) vníma 17. november ako úplne zásadný a pozitívny zlom. "Hlásime sa k 17.novembru, ktorý pre nás predovšetkým znamená demokraciu a vždy sme túto základnú hodnotu rešpektovali," povedal Maďarič s tým, že v tento deň pred 27 rokmi bol na vojenčine. Sviatok si pripomenie v Bruseli, kde otvára kolokvium na tému pluralita médií a demokracia.
Minister školstva Peter Plavčan (nom. SNS) bol 17. novembra 1989 v práci, pracoval v Ústave rozvoja vysokých škôl, kde robili analýzy a prognózy pre ministerstvo školstva. "Vybavuje sa mi aj to, že som bol zamestnancami zvolený do akčného výboru, ktorý mal pripraviť slobodnú voľbu riaditeľa," povedal Plavčan.
Šéf rezortu hospodárstva Peter Žiga (Smer-SD) bol v roku 1989 štvrtákom na košickom gymnáziu. "Vtedy sme to vnímali tak, že sa môžeme uliať zo školy. Mali sme dva týždne pred stužkovou a vtedy to bolo celkom pekné obdobie," povedal Žiga s tým, že ako maturant veľmi politiku nevnímal.
"November '89 si budeme pripomínať v rámci našej strany, členova sympatizantov. Ale nedá mi nespomenúť všeobecne známu vetu, ktorá často znela novembrovými námestiami 1989 - Utvorte koridor. A dnes by sme ho opäť mohli vytvoriť a poslať ním našich štandardných politikov do minulosti," uviedol Boris Kollár (Sme rodina).
Minister zdravotníctva Tomáš Drucker (nom. Smer-SD) mal vtedy približne 12 rokov a 17. november si pamätá hlavne zo správ. Jeho otec za totalitného režimu emigroval, takže vnímal, aké to malo dôsledky pre jeho mamu a celú rodinu. Vo štvrtok sa zúčastní na bohoslužbe v Dóme sv. Martina a takisto sa zúčastní na akte kladenia vencov.
V Bruseli strávi Deň boja za slobodu a demokraciu aj šéf rezortu vnútra Robert Kaliňák (Smer-SD). Spomenul, žena Slovensku bolo vo štvrtok 16. novembra 1989 študentské stretnutie, ale nemalo také dramatické dôsledky ako pochod na Národní třídě v Prahe. "Bratislava bola v piatok a v sobotu relatívne pokojná. V tom čase nebola taká výmena informácií ako dnes, keď sú telefóny, internet. Dá sa povedať, že vtedy bolo skôr ústne odovzdávanie všetkých informácií. Ten reálny štart bol až v pondelok, teda 20.novembra, a vtedy bolo aj prvé stretnutie na dnešnom Námestí slobody v Bratislave," povedal Kaliňák. Podľa neho demokracia so sebou prináša aj viac hádok, ale nič lepšie nikto nevymyslel. "Treba, aby sme sa v tom udržali a stále mali na vedomí, že ústava a zákony sú to najpodstatnejšie,čo treba dodržiavať," dodal.
Demokracia a sloboda nie je samozrejmosťou. Vývoj od nežnej revolúcie nám ukázal, že za ich udržanie musíme neustále bojovať. Uvádza sa to vo vyhlásení politickej strany SDKÚ-DS k výročiu udalostí zo 17. novembra 1989. Strana si dnes zároveň pripomína 16. výročie svojho vzniku.
Mladí ľudia si dnes neuvedomujú odkaz 17. novembra 1989. Myslí si to predseda Mosta-Híd Béla Bugár, ktorý si s kolegami zo strany pripomenul udalosti Novembra '89 na Námestí SNP v Bratislave. "Som presvedčený, že mladí ľudia ani nevedia, čo sa v Novembri stalo," povedal na brífingu Bugár. "Práve v období, keď narastá extrémizmus a populizmus, nesmieme zabudnúť, že demokracia nie je jednorazová záležitosť, že sme ju raz vybojovali a už netreba nič robiť. Práve naopak, musíme si ju obhajovať," poznamenal Bugár, ktorý odmieta zneužívanie odkazu Novembra na opozično-koaličný boj.
"Dnes, po viac ako štvrťstoročí, znovu voláme po zmene. Chceme si svoj štát zobrať naspäť, lebo nám záleží na hodnotách slobodnej a férovej spoločnosti. Chceme, aby v našom štáte znovu zavládlo právo a spravodlivosť, aby tu už neboli 'naši ľudia' a tí ostatní. Hlavne chceme, aby sloboda neznamenala bezbrehé šafárenie, ale aby znamenala zodpovednosť za ľudí v tejto krajine a za našu krajinu," povedala poslankyňa NR SR za OĽaNO Veronika Remišová. Dodala, že 17. november je volanie po hodnotách, za ktoré sme bojovali. "Tieto hodnoty sa dnes zo spoločnosti vytrácajú, a preto budeme hovoriť s ľuďmi, aby nestrácali nádej, lebo Slovensko má na to, aby bolo dobrou krajinou," povedala.
Poslanec za SaS Ľubomír Galko skonštatoval, že spoločnosťou sa dnes šíri skepsa. Ľudia, ktorí bojovali 17. novembra 1989 za slobodu, sa podľa neho často pýtajú, prečo tam stáli, prečo štrngali kľúčmi. "Štrngali sme za Slovensko plné korupcie a klientelizmu? Neurobili sme chybu? To, v akom stave sa dnes nachádza Slovensko, nie je chyba tých ľudí, ktorí snívali svoj sen. Je to chyba mnohých ponovembrových politikov. Dnes všetci chceme vliať ľuďom nádej. Slovensko je krásna krajina, máme množstvo šikovných ľudí, ktorí sa presadili aj v zahraničí, chceli by sa vrátiť domov a dosnívať ten sen. Chceme im vyslať signál, že bez ohľadu na to, ako dlho sme v politike, my sme tí, ktorí majú právo prísť dnes na námestie a pokúsiť sa presvedčiť verejnosť, že je možné naplniť ideály 17. novembra. Spolu to dokážeme," odkazuje Galko.
"Tomáš Garrigue Masaryk povedal, že štáty stoja a padajú na ideáloch, na ktorých vznikli. A Slovenská republika vznikla na ideáloch 17. novembra, ktorými bola sloboda a návrat do Európy. To bolo jedno z hlavných hesiel novembrovej revolúcie: Vráťme Československo späť do Európy, kam patrí historicky aj hodnotami," povedal nezaradený poslanec Miroslav Beblavý. "Po pätnástich rokoch tvrdej práce sa Slovensko v roku 2004 stalo súčasťou EÚ. Neuvedomili sme si však, že byť súčasťou Európy nestačí. Preto pred nami dnes stojí úloha urobiť zo Slovenska úspešnú, fungujúcu európsku krajinu, akou je napríklad Nemecko, Holandsko, Švédsko či Veľká Británia," uviedol Beblavý.
Predseda KDH Alojz Hlina pripomína, že 17. novembra 1989 ľudia chceli, aby papaláši nekradli cement na súkromné chaty pri Domaši. "Dopadli sme tak, že dnes fešáci na drahých autách kradnú miliardy a stavajú si vily pri Slavíne. Toto sme určite nechceli a verím, že hovorím za veľa ľudí. Nikto nemrzol na námestí, aby to takto dopadlo. November ď89 bol, je a bude symbol skutočného boja za slobodu a demokraciu," dodal Hlina s tým, že je najvyšší čas postaviť sa k tomu čelom a povedať, že takto sme si to naozaj nepredstavovali.
Najmladšia generácia by nemala chýbať na spomienkových podujatiach počas dnešného štátneho sviatku. Uviedol to minister obrany Peter Gajdoš počas tradičnej pietnej spomienky, ktorá sa pri príležitosti Dňa boja za slobodu a demokraciu uskutočnila pri centrálnom Pamätníku popraveným a umučeným politickým väzňom komunizmu na cintoríne v bratislavskej Vrakuni. Vence k pamätníku položili okrem Gajdoša poslanci Národnej rady SR, bývalý prezident SR Ivan Gašparovič, veľvyslanci a zástupcovia viacerých diplomatických zborov, cirkvi, Matice slovenskej, Ústavu pamäti národa a zástupcovia organizácií politických väzňov z regionálnych pobočiek z celého Slovenska.

Beata
Balogová
