K jeho smrteľnej posteli prišiel ako prvý doktor Thomson. Na kalifornský ranč v Glen Ellen to mal z domu iba na skok. Predávkovanie morfiom, skonštatoval takmer okamžite.
Niežeby sa to dalo v roku 1916 zistiť jediným pohľadom na pacienta. Dôkazom mal byť kúsok papiera na Londonovom nočnom stolíku. Popísaný bol výpočtami, koľko lieku treba vstreknúť do žíl, aby bola dávka smrteľná.
Keď sa však pri nehybnom tele vystriedali ďalší traja lekári, okolnosti smrti najúspešnejšieho amerického spisovateľa okamžite prerobili. Nemohli pripustiť, aby si svet myslel, že slávny Jack London odišiel dobrovoľne, preto vyhlásili, že zomrel na zlyhanie obličiek.
Špekuláciám aj tak nepredišli – alkohol, dlhy či strata životného elánu, skloňovali sa najčastejšie príčiny samovraždy v novinách. V Európe sa dokonca o jeho smrti písalo viac ako cisárovi Františkovi Jozefovi, ktorý zomrel len deň pred ním.
Bieda ho posilnila
Už niekoľko mesiacov pred smrťou trápila Jacka Londona reuma v kĺboch a opuchnuté členky, jeho zdravotnému stavu nepridávalo ani to, že ozaj často siahal po poháriku. Veď prvýkrát sa opil ešte ako dieťa.
Kedysi mal telo gréckeho boha a v sebe nenásytnú túžbu žiť. No ešte pred štyridsiatkou ju vystriedala apatia a iskru v očiach zatienila krv.

Paradoxom bolo, že životné vyhliadky nemal ružové už odmalička. Jeho matka Flora Wellmanová bola psychicky labilná žena z bohatej rodiny, ktorá tvrdila, že sa vie rozprávať s duchmi. Otec, záletnícky americký astrológ William Henry Chaney neskôr svoje otcovstvo poprel a všetkým tvrdil, že je impotentný.
Florin zlý psychický stav sa po týchto vyhláseniach ešte zhoršil, dokonca sa pokúsila o samovraždu postrelením do hlavy. Zázrakom prežila, dieťa si nechala a osem mesiacov po jeho narodení začala nový život po boku vojenského veterána Johna Londona, hoci o dieťa sa viac ako ona starala černošská pestúnka a bývalá otrokyňa Virginia Prentiss.
Malý Jack, pôvodným menom John Griffith Chaney, vyrastal na kalifornských farmách a keď mal deväť rokov, presťahoval sa s celou rodinou do Oaklandu. S výnimkou občasných školských dní bol jeho život plný driny, odmalička sa pohyboval na miestach, kde prekvitala ľudská krutosť.
Práve svedectvo ťažkých časov zrejme pomohlo v dieťati postupne vyvíjať vzácny talent, ktorý ho neskôr preslávil – všímavosť a porozumenie, ktoré dokázal pretaviť do veľkých slov.

Kriminálnik aj knihomoľ
Ešte predtým, než vzal pero do ruky a začal svet hypnotizovať príbehmi z Aljašky, námornými poviedkami a dielami so sociálnou tematikou, zabŕdol takmer do každej manuálnej práce, ktorá sa v tom čase ponúkala.
V konzervárni drel už po skončení základnej školy, roznášal noviny a s nevlastným otcom upratoval miestne salóny. „Každý zarobený cent som dával rodine, hanbil som sa pred ostatnými za svoje otrhané oblečenie a topánky, vyzeral som ako strašiak do kapusty,“ písal neskôr v liste priateľovi.
Pôvodne ostýchavý chlapec však pod vplyvom drsných oaklandských ulíc postupne vyrastal v silného mladíka, odhodlaného postaviť sa za seba v boji.