BRATISLAVA. Klimatická konferencia v marockom Marrákeši otvorila cestu k plneniu Parížskej dohody, pričom krajiny ukázali svoje odhodlanie ju implementovať. Počas 22. zasadnutia strán Rámcového dohovoru o zmene klímy (COP22) sa po prvý raz stretol aj riadiaci orgán Parížskej dohody.
TASR o tom informoval Odbor komunikácie Ministerstva životného prostredia SR.
Ukážka politickej vôle
"Sme hrdí na to, že Európska únia spolu so svojimi členskými štátmi dokázala iniciovať nadobudnutie účinnosti dohody pred naším zasadnutím v Marrákeši. Nikto z nás neočakával, že sa to stane tak rýchlo, čo je jednoznačnou ukážkou politickej vôle začať razantne znižovať globálne emisie skleníkových plynov a naštartovať prechod na zelenú ekonomiku," uviedol minister životného prostredia SR László Sólymos po konferencii, ktorá sa v piatok skončila.
Minister viedol ako predstaviteľ predsedníckej krajiny Rady EÚ tento týždeň rokovania v mene EÚ.
Pripomenul, že opatrenia, ktoré sa budú odvíjať od Parížskej dohody, majú spomaliť globálne otepľovanie, zlepšiť životné prostredie a zavedením nových technológií a inovácií sa zároveň vytvoria ďalšie pracovné príležitosti.
Prítomnosť 150 zástupcov na vysokej úrovni vrátane šesťdesiatich hláv štátov a vlád podľa ministra podčiarkol záväzok k splneniu sľubov z Paríža.
Hollande označil parížsku klimatickú dohodu za "neodvolateľnú" Čítajte Na konferencii sa zúčastnil napríklad marocký kráľ Muhammad VI., generálny tajomník OSN Pan Ki-mun, francúzsky prezident Francois Hollande či minister zahraničných vecí USA John Kerry.
Klimatická konferencia posunula podľa rezortu životného prostredia zmluvné strany Parížskej dohody v skutkoch a implementácii na ďalšiu úroveň.
"Marrákeš bol o tom, aby sme ukázali, že naše záväzky, ktoré sme prijali v Paríži, sa aj realizujú a Európska únia, vrátane Slovenska, je odhodlaná ich dôsledne plniť," podotkol Sólymos.
Počas minulého týždňa sa dohodlo o založení Parížskeho výboru na budovanie kapacít. Keďže tie nie sú v súčasnosti v rozvojových krajinách dostatočné, majú problémy s prispôsobením sa na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy. V tejto súvislosti rezonovala otázka financovania potrebných adaptačných opatrení.
Slovensko obstálo pozitívne
Schválila sa tiež tzv. cestovná mapa k mobilizácii 100 miliárd dolárov ročne od roku 2020 na klimatické projekty v rozvojových krajinách. Tieto peniaze majú pochádzať z verejných a súkromných, ako aj inovatívnych zdrojov. Európska únia a jej členské štáty sú svetovým lídrom v poskytovaní klimatických financií.
Vlani na tento účel alokovali viac ako 17 miliárd eur. Financovanie takýchto projektov umožní prechod na nízkoemisné hospodárstvo odolné voči negatívnym následkom zmeny klímy.
Počas dvojtýždňového zasadnutia sa hodnotilo tiež to, ako si jednotlivé štáty plnia svoje záväzky znižovať emisie, pričom Slovensko v tejto oblasti obstálo pozitívne.
Dominanty Paríža nasvietili kvôli parížskej dohode na zeleno Čítajte Parížska dohoda bola prijatá 12. decembra 2015 ako výsledok medzinárodného úsilia konsenzom 197 strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy. Platnosť nadobudla 4. novembra.
Zatiaľ ju ratifikovalo 110 krajín, z toho šestnásť členských štátov EÚ. Ide o prvú medzinárodnú dohodu, v ktorej sa hospodársky vyspelé aj rozvojové krajiny zaviazali k znižovaniu emisií.
