BRATISLAVA. Ešte máme pred sebou obrovské množstvo práce, ale v porovnaní s posledným prijímaním azylových zákonov, ktoré trvalo šesť rokov, som presvedčený, že teraz budeme ďaleko rýchlejší a efektívnejší.
Pred začiatkom rokovaní Rady ministrov pre spravodlivosť a vnútorné záležitosti, ktorá sa koná v Bruseli, to novinárom povedal minister vnútra SR Robert Kaliňák.
Ako príklad uvádza Rakúsko
Návrh Slovenska na riešenie migrácie je postavený na flexibilnej a nie nanútenej solidarite, za ktorú Slovensko považuje povinné kvóty na prijímanie utečencov. Tento návrh pritom podľa Kaliňáka považujú mnohí európski partneri za "základ dobrej diskusie".
Ako dodal, toto riešenie neznamená, že niektoré krajiny investujú do vyriešenia migračnej krízy len peniaze alebo si len vyberú formu pomoci, ktorá sa im najviac hodí.
"V skutočnosti ide o to, aby každá krajina poskytla adekvátnu pomoc, a aby to bol zároveň aj prejav solidarity," vysvetlil Kaliňák novinárom s tým, že nikto sa z toho nevyvlečie, pretože vo vážnej migračnej kríze sme všetci spolu.
Ako príklad dobrej flexibilnej a efektívnej solidarity Kaliňák opäť uviedol slovenskú spoluprácu s Rakúskom, v rámci ktorej Slovensko dočasne ubytovalo na Slovensku utečencov žiadajúcich o azyl v Rakúsku.
Flexibilná solidarita umožňuje zvoliť si rôzne cesty k cieľu, tvrdí Kaliňák Čítajte "Na Slovensku bolo viac ako 1 200 žiadateľov o azyl zo Sýrie, ktorí sa u nás nedopustili žiadneho bezpečnostného incidentu a nenastala ani žiadna druhotná migrácia," povedal Kaliňák a dodal, že je to jedna z ciest, keď krajina tranzitného typu, "ako sme napríklad my, môže prispieť k odľahčeniu krajín najzaťaženejších".
Dodal, že s európskymi partnermi bude rokovať aj o reforme dublinského systému, ktorý predstavuje mechanizmus určujúci štát zodpovedný za preskúmanie žiadostí o azyl podaných v inom z členských štátov.
Témou spoločných rokovaní budú aj zavedenie systému ETIAS (nariadenie Európskeho parlamentu a rady o zriadení európskeho systému pre cestovné informácie a povolenia) aj boj proti terorizmu.
Čo robiť s Tureckom
Do konca roka by sa na spoločnom rokovaní mali stretnúť ministri vnútra aj ministri obrany Salzburského fóra, ktoré združuje Rakúsko, Slovensko, Česko, Maďarsko, Poľsko a krajiny západného Balkánu.
Na rokovaní by sa mali dohodnúť na spoločných operáciách, na ktorých by sa zúčastnili policajti aj vojaci jednotlivých štátov v prípade, že by po zlyhaní dohody s Ankarou opätovne došlo k spusteniu migračnej vlny po tzv. Balkánskej ceste.
V rámci dohody Brusel prisľúbil Turecku vízovú liberalizáciu. Tú turecký prezident Recep Tayyip Erdogan očakával v októbri. Turecko však na zrušenie víz nesplnilo ešte niekoľko podmienok, najväčším problémom je protiteroristický zákon.
Vrásky európskym lídrom vyvoláva aj situácia po neúspešnom pokuse o puč z 15. júla. Turecké úrady odvtedy zadržali približne 35-tisíc osôb a prepustili z práce desaťtisíce štátnych zamestnancov. Ankara tvrdí, že ak EÚ nedodrží svoje sľuby, môžu dohodu vypovedať.
