BRATISLAVA. Za zrušenie amnestií Vladimíra Mečiara v parlamente nezahlasuje potrebných 90 poslancov ani krátko po smrti prezidenta Michala Kováča, ktorému pred dvadsiatimi rokmi uniesli syna. Proti budú prinajmenej Smer a SNS, bývalí Mečiarovi koaliční partneri.
Nič na tom nezmení ani výzva prezidenta Andreja Kisku, aby poslanci svoje doterajšie postoje zvážili. Napísal im list, v ktorom žiadal o vecnú a ústretovú diskusiu. Žiada najmä vytvoriť predpoklady na potrestanie zločincov a odškodnenie obetí ich zločinov.
„Cítim povinnosť požiadať vás aspoň takouto formou, aby ste ako priamo volení reprezentanti občanov v našom jedinom ústavodarnom orgáne zvážili možnosť otvoriť v tejto veci cestu k potrestaniu zločinu, náprave krívd a odstráneniu nespravodlivosti,“ píše Kiska.
Opozičným návrhom na zrušenie amnestií sa bude parlament zaoberať ešte v novembri. Poslanec Ján Budaj z OĽaNO ho v tomto volebnom období predložil už druhýkrát.
Celkovo ide už o siedmy pokus zrušiť amnestie, ktoré Mečiar vydal ako zastupujúci prezident.

SNS: Nech sa Kiska zamyslí
Na Kiskovu žiadosť ostro reagovala SNS, ktorá rušenie amnestií dlhodobo odmieta. „Prezident nediktuje SNS politiku, Slovenská národná strana sa rozhodne sama. Pán prezident by sa mal zamyslieť, kedy vymenuje ústavných sudcov, to je jeho kompetencia, a nie posielať listy poslancom,“ odkázala šéfka komunikačného odboru strany Júlia Kollárová.
Smer v súvislosti s amnestiami najčastejšie hovorí o právnom probléme, pre ktorý takýto krok ani nie je možný. Jedinou vládnou stranou, ktorá ich rušenie podporí, tak bude Most-Híd. Niektorí z jeho poslancov sa pod Budajov návrh podpísali.
„Niektorí právnici tvrdia, že amnestie sa zrušiť nedajú, že by to bol precedens. Iní hovoria, že to možné je," povedal šéf Mosta Béla Bugár. "Ja si myslím, že precedensom bolo aj rozhodnutie o nich, a preto som v minulosti hlasoval a aj teraz budem hlasovať za ich zrušenie."
Za traumu v živote slovenskej spoločnosti označila amnestie aj ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská z Mosta. Podobne ako jej stranícki kolegovia však tvrdí, že koaličným partnerom svoje postoje vnucovať nebude.
Podporenie rušenia amnestií avizovali viaceré opozičné strany. Okrem predkladajúceho OĽaNO sa tak chystá spraviť SaS, ale aj Sieť, ktorá hovorí o pseudoamnestiách. "Nedlhujeme to iba zosnulému prezidentovi Kováčovi, ale predovšetkým sami sebe," odkázal šéf strany Roman Brecely.

Smer nechce nič záväzné
O zrušení amnestií sa hovorí už roky, no politická zhoda sa zatiaľ nikdy nenašla. Najväčšia strana Smer svoje postoje obhajuje najmä tým, že ak by aj v parlamente zrušenie amnestií prešlo, neobstálo by na Ústavnom súde. Ochotný je urobiť len "gesto", napríklad vo forme deklarácie.
V dôsledku amnestií je na slobode viac ľudí zapletených do únosu Kováča mladšieho, ale aj vraždy Róberta Remiáša, ktorý bol spojkou korunného svedka prípadu Oskara Fegyveresa. Súdu sa pre amnestie vyhol napríklad aj bývalý elitný policajt Ľuboš Kosík, ktorého nedávno zadržali v africkom Mali za iné zločiny.
Prezident Kováč mal sám dlhé roky problém, keď vyhlásil, že za únosom jeho syna stojí bývalý šéf SIS Ivan Lexa. Ten ho zažaloval a súd rozhodol, že Kováč sa musí Lexovi ospravedlniť.
Najvyšší súd neskôr rozsudok zrušil a vec sa vrátila na okresný súd. Lexa v júni žalobu napokon stiahol.


Beata
Balogová
