BRATISLAVA. Predseda Národnej rady (NR) SR Andrej Danko (SNS) dnes otvoril rokovanie 11. schôdze parlamentu.
Medzi piatimi najlepšími
V rámci posledného riadneho zasadnutia NR SR v roku 2016 čaká na poslancov návrh štátneho rozpočtu, urýchlené zmrazovanie platov verejných funkcionárov, zmena pravidiel krajských volieb aj návrat k vetovanému Rokovaciemu poriadku Národnej rady SR.
Zuzana Zimenová zo Siete a Ladislav Andreánsky zo Smeru zložili poslanecký sľub a ujali sa mandátu. Nahradili tak Radoslava Procházku a Oľgu Nachtmannovú (Smer).
Procházku vystriedal náhradník preto, že bývalý predseda Siete sa vzdal poslaneckého mandátu. Okrem toho opustil aj stranu. Vracia sa k právnej praxi. Procházka kandiduje na post dodatočného sudcu Všeobecného súdu EÚ.
Nachtmannová opustila parlament preto, že sa stala novou štátnou tajomníčkou ministerstva školstva. Nahradila Erika Tomáša, ktorý vo funkcii skončil 17. augusta. Vrátil sa do parlamentu ako poslanec a zároveň k predsedovi vlády Robertovi Ficovi, ktorému robí poradcu pre médiá.
Z návrhu štátneho rozpočtu vyplýva, že hotovostný schodok by mal v budúcom roku dosiahnuť 2,017 miliardy eur. Celkové príjmy štátu očakáva rezort financií na úrovni 15,415 miliardy eur, výdavky by mali dosiahnuť 17,432 miliardy eur.
Cieľová hodnota deficitu celej verejnej správy na rok 2017 je stanovená na úrovni 1,29 percenta HDP. V roku 2018 by mal schodok klesnúť na 0,44 percenta a v roku 2019 sa očakáva rozpočtový prebytok vo výške 0,16 percenta HDP.
Premiér Robert Fico (Smer) v piatok (18. 11.) vyhlásil, že slovenský rozpočet patrí medzi päť najlepších v eurozóne. Opieral sa o hodnotenie rozpočtu SR Európskou komisiou.

"Slovensko sa opäť zaradilo medzi päť najlepších štátov eurozóny, pokiaľ ide o kvalitu rozpočtu. Ten spĺňa všetky veľmi náročné kritériá, ktoré sú v Pakte rastu a stability, alebo ďalšie kritériá, ktoré eurozóna očakáva od členských štátov," zdôraznil predseda vlády.
Aby tu nebolo divadlo
Poslanci NR SR by mali systémovo vyriešiť odmeňovanie ústavných činiteľov, aby sa každý rok neopakovalo v parlamente divadlo o tom, kto prvý navrhol zmrazenie platov. Myslí si to poslanec za SaS Martin Poliačik.
Poliačik nesúhlasí s prijímaním zákona v zrýchlenom režime, keďže podľa neho neboli naplnené podmienky na takýto režim. Podobný názor má nezaradený poslanec Miroslav Beblavý, ktorý za skrátené konanie nezahlasuje. Zároveň oznámil stiahnutie svojho návrhu zákona, ktorý platy síce nemal zmraziť, ale mal riešiť odmeňovanie systémovo.
Beblavého návrh mal znížiť paušálne náhrady poslancov a tiež zaviesť ich zdaňovanie, čo dnes chýba. Tým by sa dosiahlo, že budúcoročný plat poslancov by sa oproti tomu dnešnému v podstate nezmenil. Rástol by spolu s platmi občanov. Návrh stiahol preto, že nevidí šancu na diskusiu a schválenie, keďže vláda prišla so zmrazením a to prejde.
"Váš zákon je dobrý, mohlo by sa po novom roku sadnúť v rámci koalície a opozície a dohodnúť sa na tom, aby sme populizmu už zabránili," reagoval na Beblavého návrh a vystúpenie Anton Hrnko z SNS. Zároveň odmieta tvrdenia o poslancoch darmožráčoch, ktoré viedol v úvode debaty Igor Matovič (OĽaNO-NOVA).
Podľa Matoviča si dve tretiny poslancov plat nezaslúžia, lebo len podľa príkazu svojich šéfov stláčajú gombíky a nerobia pre ľudí. Matovič zároveň opätovne obvinil koaličných a opozičných poslancov z pôvodne plánovanej tajnej dohody na nezmrazení platov. To poslanci v pléne odmietli, Matoviča označili za klamára.
"Toľko lži, nenávisti ako vy tu vykladáte, to nemá obdoby. Pán poslanec, vy si tie peniaze nezaslúžite, kvôli vám sa parlament skoro mesiac nemohol venovať svojej práci," reagoval Hrnko. Podpredseda NRSR Béla Bugár (Most-Híd) tvrdo odmietol reči o tichej dohode. "Ak niekto klame, ste to vy," obrátil sa Bugár na Matoviča.
Miroslav Číž zo Smeru-SD pripomenul Matovičovi jeho štýl práce, ktoré Číž nepovažuje za výkon mandátu, za ktorý si poslanec zaslúži peniaze.
"Vysypanie striekačiek na hlavu kolegovi, nahrávanie kolegu a zneužívanie v mediálnom priestore, fyzické napádanie iných poslancov, to sú vaše metódy," odkázal Matovičovi s tým, že len vnáša nenávisť do spoločnosti.
Vláda navrhuje v skrátenom konaní prijať zákon, vďaka ktorému platy ústavných činiteľov, poslancov, členov vlády s výnimkou sudcov a prokurátorov zostanú zmrazené aj na budúci rok. Zmrazovanie platov sa má týkať aj riaditeľa Národného bezpečnostného úradu, štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo.
Rovnako vedúceho ostatného ústredného orgánu štátnej správy, komisára pre deti a komisára pre osoby so zdravotným postihnutím. Ich platy sú totiž naviazané na platy poslancov. Výška ich platových pomerov sa má ponechať na úrovni určenej na rok 2016.
Nie sú odrazom vôle voličov
Na 11. schôdzu parlamentu je zaradený aj návrh Smeru a Mosta-Híd na zmenu súčasnej dvojkolovej voľby predsedov vyšších územných celkov na jednokolovú. Víťazom sa tak má stať kandidát, ktorý získa najviac hlasov, pričom druhé kolo s dvoma najlepšími sa organizovať nebude.
Smer a Most-Híd argumentujú praktickými skúsenosťami, ktoré podľa nich ukázali, že voliči chodia voliť skôr v prvom kole.
"Účasť na druhom kole volieb býva veľmi nízka, a preto ani voľby v tomto prípade nie sú úplným odrazom vôle voličov," vysvetlili.
Na programe pléna je zatiaľ zaradených celkovo 65 bodov, z toho 31 zákonov je v prvom čítaní a 21 je v druhom. Súčasťou návrhu programu je napr. aj mimoriadna správa verejnej ochrankyne práv Jany Dubovcovej o skutočnostiach nasvedčujúcich závažnému porušeniu základných práv a slobôd postupom policajných orgánov.
V nej ombudsmanka vyčíta využívanie priestorov na obmedzenie osobnej slobody osôb na policajných staniciach, ktoré však nie sú celami a neplatí v nich právny režim.
Nemusí predložiť odpočet výdavkov
Vláda SR nebude musieť poslancom NR SR predložiť odpočet a presný rozpis výdavkov, ktoré boli vynaložené na podujatia súvisiace so slovenským predsedníctvom v Rade EÚ. K takémuto kroku chcel kabinet zaviazať predseda OĽaNO-NOVA Igor Matovič, väčšina pléna dnes jeho návrh nepodporila.

Matovič chcel prehľad výdavkov vzhľadom na medializované informácie o údajnom tunelovaní týchto prostriedkov na ministerstve zahraničných vecí, či v súvislosti s informáciami o údajne predraženej večeri, ktorú na summite šéfov parlamentov podával predseda NR SR Andrej Danko.
On aj rezort diplomacie tieto tvrdenia o nehospodárnosti odmietli.
Líder Obyčajných tiež neúspešne žiadal, aby minister dopravy Árpád Érsek musel zverejniť úplný zoznam vykúpených pozemkov pod budúcim bratislavským obchvatom aj rýchlostnou cestou R7 na Dunajskú Stredu.

So svojím návrhom neuspel ani Jozef Viskupič (OĽaNO-NOVA). Ten chcel zaviazať ministerstvo dopravy, aby podalo informáciu o stave a hospodárení piešťanského letiska.
"Táto štátna akciovka chce 29. novembra pristúpiť k likvidácii letiska, preto by ma zaujímalo, akým spôsobom k tomuto procesu pristúpi," vysvetlil.