Platy ústavných činiteľov ostanú zmrazené aj na budúci rok

BRATISLAVA. Platy ústavných činiteľov, poslancov, členov vlády, s výnimkou sudcov a prokurátorov, ostanú zmrazené aj na budúci rok.

Vyplýva to z novely zákona o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov, ktorú v stredu 125 hlasmi schválili poslanci Národnej rady (NR) SR. Parlament o právnej norme rokoval v skrátenom legislatívnom konaní, aby mohla byť účinná už od januára 2017.

Úspora 3,5 milióna eur

"Za účelom postupného znižovania deficitu verejnej správy a dosiahnutia vyrovnaného rozpočtu je potrebné aj v roku 2017 pokračovať v konsolidačných opatreniach, ktoré napomôžu k zabezpečeniu stanoveného cieľa," zdôvodnil v návrhu predkladateľ novely premiér Robert Fico (Smer).

Očakáva, že zmrazenie platov usporí 3,5 milióna eur. "Pre mňa je to principiálna vec a chcem povedať, že my sme zaviedli zmrazovanie platov v roku 2008 a musíme tak urobiť aj v roku 2017," uviedol premiér.

Zmrazovanie platov sa bude týkať aj riaditeľa Národného bezpečnostného úradu, štátneho zamestnanca vo verejnej funkcii v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo.

Rovnako vedúceho ostatného ústredného orgánu štátnej správy, komisára pre deti a komisára pre osoby so zdravotným postihnutím. Ich platy sú totiž naviazané na platy poslancov.

Kritická skúsenosť s dodržiavaním

Vláde sa v minulom období nedarilo dodržiavať rozpočtované ciele. Skonštatoval to opozičný poslanec Miroslav Beblavý (nezaradený) na záver druhého rokovacieho dňa 11. schôdze parlamentu počas rozpravy o návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok.

Podľa neho má vláda "vysoko nadštandardné možnosti meniť rozpočet počas jeho realizácie".

"Najmä v prípade priaznivého rozpočtového vývoja je možné veľmi zásadným spôsobom vstupovať do rozpočtu len na úrovni exekutívy bez toho, aby to parlament musel schvaľovať. Nie je to úplne dôveryhodné, lebo ak bude lepší vývoj príjmov, ako sa očakával, tak my len veľmi málo budeme môcť povedať, ako s takými príjmami má naložiť. Je to dlhodobý problém," vysvetlil Beblavý.

Je presvedčený, že vláde sa v minulom období darilo horšie dodržiavať rozpočtované ciele.

"Máme kritickú skúsenosť s vládou z hľadiska dodržiavania rozpočtovaných cieľov, čo sa týka deficitu. Teda, aké rozpočtové ciele deklaroval minister a ako sa potom vyvíjala skutočnosť. Bola vždy horšia za uplynulé štyri roky. Dôveryhodnosť rozpočtu je problematická z hľadiska dodržiavania cieľov," myslí si Beblavý.

Z hľadiska splnenia cieľov je však podľa neho stavaný lepšie ako tie predchádzajúce. "Tento rozpočet je korektnejší. To, že sa ale vláda nerozhodne porozhadzovať nejaké nadpríjmy, tomu pri súčasnej legislatíve nezabráni nikto. To riziko tu je. Je ale menej postavený na vode a ignorovaní mín ako niektoré predchádzajúce rozpočty," skonštatoval Beblavý.

Rezervy v školstve a zdravotníctve

Pozitívne hodnotí aj klesajúci deficit.

"Rozpočet je nastavený dôveryhodnejšie z hľadiska toho, čo možno očakávať vo svete. Dá sa veriť, že pokiaľ neprídu výrazné ekonomické šoky, budeme do roku 2019 vo vyrovnanom rozpočte," predpokladá poslanec.

Vidí však viaceré negatíva. "V časoch, keď sú výrazné rozpočtové nadpríjmy a ekonomika rastie, vláda prichádza s neustálym zvyšovaním daní a poplatkov a prináša nové. Je to nielen ekonomicky ťažko vysvetliteľné, ale aj politicky," skonštatoval Beblavý.

Rezervy pritom vidí najmä v školstve a zdravotníctve. "Pri školstve sa hovorí najmä o platoch. Ale redukovať problémy len na platy je veľmi nezodpovedné. Školstvo by potrebovalo zásadnú injekciu aj na iné projekty nielen na platy, veľkú rozvojovú investíciu by potrebovalo," dodal Beblavý, ktorý upozornil aj na výdavky v zdravotníctve.

Podľa neho nevidno kroky na šetrenie a úspory v tomto rezorte. "To, čo vidíme, že ide rýchlo, je, že rezort zdravotníctva ohlásil napríklad redukciu pohotovostí. Vy idete na to opačne," tvrdí Beblavý. Nedostatočná je podľa neho aj podpora mladých rodín.

Parlament bude o návrhu rozpočtu rokovať aj vo štvrtok (24. 11.). Do rozpravy je písomne prihlásených viac ako desať poslancov. Následne sa budú môcť do rozpravy k zákonu roka prihlásiť ústne.

Môže prísť bez diskusie

Opozičný poslanec Eugen Jurzyca, vystupujúci za poslanecký klub SaS, sa najskôr pozastavil na zmene v procese tvorby rozpočtu. Podľa neho je totiž chybou, že rezort financií presadil, aby nebol žiaden konkrétny termín, dokedy musí návrh rozpočtu zverejniť. Zároveň už nebude ani súčasťou medzirezortného pripomienkového konania.

Celkovo tak môže podľa neho utrpieť transparentnosť rozpočtového procesu. „Rozpočet môže pri neserióznom jednaní prísť do parlamentu prakticky bez diskusie,“ povedal v rozprave.

Podobne ako Beblavý, upozornil aj na skutočnosť, že príjmy rozpočtu verejnej správy na Slovensku za posledné roky výrazne rástli, kým verejný dlh sa neznižuje. „Viac peňazí sa vyberá, neznižujeme dlh a neprejavuje sa to na výsledkoch sektorov, ktoré sú financované z verejných financií,“ tvrdí Jurzyca.

Poslankyňa za koaličný Most-Híd Irén Sárközy pozitívne vníma skutočnosť, že súčasný návrh rozpočtu počíta s najnižším deficitom od roku 2007.

Tempo konsolidácie pritom podľa nej významne ovplyvňuje aj investičný dlh, ktorý má Slovensko najmä v oblasti dopravnej a sociálnej infraštruktúry.

„Je rozdiel, keď krajina hospodári s deficitom, pretože investuje do rozvoja infraštruktúry, alebo či jednoducho prejedá svoju budúcnosť navyšovaním rôznych transferov a odmien verejných zamestnancov, ako to v minulosti robilo Grécko,“ uviedla Sárközy.