BRATISLAVA. Najvyšší súd SR by mal pre exekúciu prísť o dve zo svojich služobných vozidiel, konkrétne VW Passat a Ford Galaxy. Rozhodla o tom vo štvrtok samosudkyňa Okresného súdu Bratislava I.
Exekúcia podľa nej zodpovedá právoplatnému exekučnému titulu, ktorým disponuje sudkyňa NS SR Jana Zemková. Tá sa prostredníctvom exekúcie snaží vymôcť pohľadávku na základe uznanej antidiskriminačnej žaloby.
Neudržateľná nespravodlivosť
Sudkyňa okresného súdu vo štvrtok skonštatovala, že Zemková sa nachádza v stave neudržateľnej nespravodlivosti aj napriek tomu, že sa najvyšší súd snaží získať financie na odškodnenie sudcov, ktorí podávali žaloby.
Zároveň sudkyňa uznala, že zvyšné tri autá, ktoré mali byť predmetom exekúcie, teda Škoda Superb, Škoda Octavia combi a Minivan sú pre fungovanie NS SR nevyhnutné.
Najvyšší súd argumentoval, že prostredníctvom všetkých piatich vozidiel zabezpečuje napríklad prepravu spisových materiálov medzi dvoma pracoviskami súdu, ako aj medzi NS a nižšími súdmi, taktiež zabezpečuje prepravu delegácií súdov zo zahraničia alebo prepravu sudcov NS na povinné školenia.
V prípade odobratia vozidiel súdu hrozí podľa jeho právneho zástupcu neodvratný zásah do práv tisícov účastníkov konaní.
Pôvodne až šesť áut
Ako po skončení dnešného pojednávania skonštatoval hovorca NS SR Boris Urbančík, s verdiktom súdu sa nestotožňujú a určite podajú odvolanie.
V tomto prípade ide o druhý spor pre majetok NS SR, Okresný súd Bratislava I už 13. mája rozhodol o prvom návrhu sudkyne Eleny Kováčovej na exekúciu.
Na základe rozhodnutia súdu by mal Najvyšší súd SR prísť rovnako o dve vozidlá. Sudkyňa pôvodne navrhovala exekvovať šesť áut, jedno z nich najvyšší súd medzičasom predal.
Tri vozidlá - Škoda Superb, Octavia combi a minivan, sú aj podľa prvého rozhodnutia súdu nevyhnutne potrebné pre plnenie úloh štátu a nemožno ich exekvovať.
Platová diskriminácia
Okresný súd Bratislava I priznal ešte v roku 2010 niekoľkým sudcom Najvyššieho súdu SR po stotisíc eur ako náhradu nemajetkovej ujmy za diskrimináciu.
Sudcovia sa cítili „frustrovaní“ pre nižšie platové ohodnotenie v porovnaní so sudcami Špeciálneho súdu. Vtedajší šéf Najvyššieho súdu SR Štefan Harabin sa voči rozhodnutiu neodvolal. Štát však peniaze sudcom nevyplatil.
Sudcovia začali v roku 2007 pre vysoké ohodnotenie sudcov Špeciálneho súdu podávať dva druhy žalôb. Niektorí sudcovia podávali žaloby proti Slovenskej republike zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti SR a ďalší sudcovia podávali žaloby proti Najvyššiemu súdu SR. Antidiskriminačnú žalobu podalo vyše 800 sudcov.
O nároku približne 450 sudcov bolo právoplatne rozhodnuté zamietnutím žaloby alebo zastavením konania pre nezaplatenie súdneho poplatku, 180 sudcov vzalo žalobu späť.
Proti Slovenskej republike zastúpenej rezortom spravodlivosti právoplatne neuspel nikto, v prospech ministerstva bolo právoplatne meritórne zamietnutých päť žalôb.
Ústavný súd v roku 2009 rozhodol, že príplatky sudcov Špeciálneho súdu sú diskriminačné, parlament ich znížil zo šesťnásobku priemernej mesačnej mzdy na dvojnásobok. Neskôr tiež rozhodol, že sudcovia, ktorí požadovali od štátu odškodnenie, nemôžu rozhodovať v konaniach svojich kolegov, ktorí tiež žalujú štát.
