BRATISLAVA. Ministerstvo školstva navrhuje upraviť financovanie nákladov na žiakov základnej školy, ktorí sa učia jazyk národnostnej menšiny. Úprava spočíva v zvýšení mzdového normatívu a normatívu na výchovno-vzdelávací proces na takéhoto žiaka o tri percentá nad rámec normatívu na žiaka základnej školy, ktorý sa jazyk národnostnej menšiny neučí.
Vyplýva to z návrhu novely nariadenia o podrobnostiach rozpisu finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu pre školy a školské zariadenia, ktorý ministerstvo školstva predložilo na medzirezortné pripomienkové konanie.
Zlepšiť starostlivosť o deti
Rezort v nariadení tiež upravuje normatív na žiaka strednej odbornej školy, ktorý už vykonal maturitnú skúšku v inom študijnom odbore a študuje na strednej odbornej škole len odborné vyučovacie predmety.
Podľa novely nariadenia majú náklady na takéhoto žiaka v tomto prípade tvoriť 75 percent z normatívu na žiaka príslušnej kategórie strednej odbornej školy. Netýka sa to však žiakov v troch druhoch pomaturitného štúdia, a to v zdokonaľovacom, inovačnom alebo kvalifikačnom štúdiu.
Kiska: Plavčan nesmie dopustiť, aby reforma školstva skončila v zabudnutí Čítajte Ministerstvo tiež navrhuje upraviť rozdelenie objemu prostriedkov, ktoré použije na financovanie štátnych poradenských zariadení medzi paušálny príspevok a výkonový príspevok zo súčasného pomeru z 5:5 na 4:6.
Na základe tejto zmeny vyčlení z celkového objemu peňazí pre štátne poradenské zariadenia viac peňazí na činnosť poradenských zariadení podľa výkonov. Medzi takéto zariadenia patria centrá pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie a centrá špeciálno-pedagogického poradenstva.
Cieľom je zlepšiť starostlivosť o deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.
Čo urobiť so záškolákmi
Ďalším z bodov je zvýšenie efektívnosti vynakladania prostriedkov na žiaka, ktorý vynechá viac ako šesťdesiat vyučovacích hodín do 15. septembra v príslušnom školskom roku. Na takéhoto žiaka chce rezort prideliť normatív vo výške jedného percenta, a to vzhľadom na to, že takýto žiak sa vôbec nezúčastňuje na vyučovaní.
Zriaďovatelia škôl, v ktorých po zbere údajov začnú žiaci riadne navštevovať školu, budú však mať následne možnosť v rámci dohodovacieho konania požiadať ministerstvo o dofinancovanie týchto nákladov.
Cieľom návrhu je skvalitnenie prideľovania normatívnych príspevkov zriaďovateľom škôl a štátnych školských zariadení. Navrhované zmeny pritom nadväzujú na zmeny schválené v štátnom vzdelávacom programe pre základné školy a na novelu zákona o výchove a vzdelávaní.
Ministerstvo školstva navrhuje účinnosť predpisu od 1. januára 2017.
