Igor Králik (1960) – Za komunizmu bol prokurátorom, sudcom sa stal v roku 1995. V októbri 2004 ho Súdna rada zvolila za sudcu vznikajúceho Špeciálneho súdu. Od začiatku jeho fungovania bol poverený vedením a v marci 2005 ho vymenovali za prvého predsedu. Prvými vážnymi prípadmi Špeciálneho súdu boli „kyselinári“, tunelovaná Devín banka a skrachované nebankovky. Príchodom prvej Ficovej vlády v roku 2006 sa Králik a Špeciálny súd stali terčom ministra spravodlivosti Štefana Harabina, ktorý začiatkom 2007 odmietol potvrdiť Králika ako znovuzvoleného predsedu súdu. V roku 2009 Harabin dosiahol zrušenie Špeciálneho súdu. Nahradil ho súčasný Špecializovaný trestný súd v Pezinku. Králik najnovšie v auguste rozhodol o košickej mafiánskej skupine Róberta Okoličányho, v ktorej šestnásti obžalovaní dostali dlhoročné tresty vrátane troch doživotí. Rozsudok nie je právoplatný.
V poslednom čase sa zradikalizovali voliči v západných krajinách, ako aj u nás na Slovensku. Cítite ako sudca, že aj vy máte podiel na frustrácii v spoločnosti?
„Do parlamentu sa dostala Kotlebova nacionalistická strana Naše Slovensko. S tým sa nestotožňujem, ale musím to rešpektovať. Žijem v Banskej Bystrici, kde je tento človek predsedom VÚC. Ja som vtedy v záverečnom kole nemal koho voliť. Ľudia zvolia aj takéto osobnosti preto, že nemajú iné východisko. Cítia, že niektoré elity im už nemajú čo ponúknuť. Možno ich rozhorčuje aj skutočnosť, že sa im javí, že ´oni´ sú za svoje činy nepostihnuteľní. Vidno to na niektorých mediálnych kauzách. Niečo sa napíše, ale za protiprávne konanie nie je žiaden postih. Pokiaľ na súd prokurátor nepodá obžalobu, súd nemá o čom rozhodovať. V opačnom prípade súd koná. Ako sudca neviem ovplyvniť myslenie voličov, preto naše rozhodnutia musia byť presvedčivé.“
Prečo tie obžaloby neprídu? Je to tým, ako povedal Daniel Lipšic, že existuje dohoda medzi politikmi, že nikto z nich nepôjde do basy?
„O takejto dohode som len čítal, neviem, že by niečo také existovalo. Môžem len zopakovať, že u nás je právny systém taký, že súd rozhoduje o trestných veciach iba na základe obžaloby. Ak niet žalobcu, niet sudcu. Prokurátor vykonáva dozor nad vyšetrovaním a je aj na ňom, či sa skončí podaním obžaloby, alebo zastavením stíhania. Nechcem, aby to vyznelo, že je to na svojvôli prokurátora. Bol som ním aj ja a viem, o čom hovorím. Len chcem povedať, že prokurátor má také právomoci.“

Máte pocit, že stav spravodlivosti je lepší dnes, ako to bolo v roku 2004, keď ste Špeciálny súd založili?
„Myslím si, že áno. Za náš súd hovoria výsledky. Mali sme ťažké kauzy zločineckých skupín sýkorovcov, piťovcov a iných, ktoré sú už právoplatné. Vyslali sme dobrý signál verejnosti, že takíto ľudia už nemajú moc a možnosti, aké mali v 90. rokoch. Čo sa týka nášho súdu, verím, že ľudia už nadobudli dojem, že má opodstatnenie.“
Čo bolo spúšťačom toho, že zhruba od roku 2011 v priebehu troch alebo štyroch rokov stíhali či odsúdili viacero členov zločineckých skupín – sýkorovcov, piťovcov, v Košiciach Okoličányho a spol...
„To neviem povedať. Niekto musel dať pokyn, že už s tým niečo treba robiť, že situácia v krajine je neznesiteľná. Ale prečo práve v tých rokoch... asi to bude vládnou garnitúrou, lebo polícia je riadená výkonnou mocou.“
Príde aj obdobie, keď bude podobný pohon na politických zločincov?
„Určite raz príde. Spoločnosť dospieva k tomu, že každý je rovnako zodpovedný za svoje činy a nikto sa nesmie beztrestne vyvyšovať. Za nezákonnosť by mal každý pykať. Ale ľudia musia tlačiť na takých funkcionárov, aby aspoň odišli z funkcií, alebo aby polícia a prokuratúra konala. Súd je úplne posledný.“