BRATISLAVA. Istanbulský dohovor je trójsky kôň, ktorým sa nielen nepomôže ženám, ale presadzuje zásahy do práv rodičov či do kompetencií nášho štátu. Myslia si to europoslanec Branislav Škripek a poslankyne za hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO-NOVA) Anna Verešová a Erika Jurinová.
Agentúru SITA o tom informoval hovorca hnutia Dano Mitas.
Nie je vhodným nástrojom
Podľa poslancov panuje vo všetkých krajinách EÚ zhoda, že proti násiliu v akejkoľvek podobe treba bojovať, nezhodujú sa však v tom, či Istanbulský dohovor dokáže zastaviť násilie páchané na ženách. Tento dohovor podľa nich polarizuje verejnosť nielen na Slovensku.
Škripek na tlačovej konferencii hnutia OĽaNO-NOVA pri príležitosti piatkového medzinárodného dňa boja proti násiliu na ženách uviedol, že nepovažuje za dobrú správu, že Európsky parlament vyzýva členské štáty, ktoré ešte neratifikovali Dohovor Rady Európy o predchádzaní násilia na ženách a domáceho násilia a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor), aby tak čo najskôr spravili, a zároveň, aby EÚ pristúpila k Istanbulskému dohovoru ako k celku.
"Rozhodne treba zastaviť násilie páchané na ženách, ale tento dohovor nie je vhodným nástrojom,” povedal Škripek. Zdôraznil tiež, že v mene boja proti násiliu páchaného na ženách sa porušuje princíp subsidiarity. Vyjadril ľútosť nad premárnenou šancou slovenského predsedníctva Rady EÚ priniesť riešenie s konsenzom pre všetky štáty EÚ.
"Ak je Istanbulský dohovor fakt taký super, prečo nebol hneď ratifikovaný všetkými krajinami, teda aj takými, ako je Nemecko a Francúzsko?” nastolila otázku Verešová. Nechápe totiž, prečo, ak je dohovor "skutočne taký dobrý, musí EÚ vynakladať také obrovské finančné prostriedky na kampaň, v ktorej musia presviedčať ľudí o tom, že je tým najlepším riešením pre ženy".
Prijatím sa násilie nestratí
Podľa Eriky Jurinovej si práve v medzinárodný deň za odstránenie násilia páchaného na ženách musíme pripomenúť, že tieto ženy, často obete násilia páchaného blízkou osobou, nepovažujú za najdôležitejšie potrestanie páchateľov, ale pomoc a ochranu.
"Tento dohovor je však iba deklaráciou a ani jeho prijatím sa násilie nestratí,“ tvrdí Jurinová. Slovensko podľa nej nevyužíva dostatočne ani len potenciál Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, ktorý už Slovensko dávno ratifikovalo.
"Ak však v tejto rovine uvažujeme o násilí, ktoré presiahne hranicu tak, že sa stáva trestným činom, podporujem snahu prípravy zákona na ochranu obetí, ktorý obzvlášť prihliada na deti, ženy a iné zraniteľné skupiny," dodala Jurinová. Taký zákon musí byť podľa nej zameraný na konkrétnu pomoc a ochranu.
Európska komisia prijala Istanbulský dohovor 6. apríla 2011, platným sa stal 1. augusta 2014. V marci tohto roka navrhla Európska komisia Únii pristúpenie k Dohovoru a rok 2017 má byť venovaný legislatívnym krokom potláčajúcim násilie na ženách.
OĽaNO vadí, že Slovensko stále nespustilo diskusiu o Istanbulskom dohovore Čítajte Významovo je Dohovor záväzným ľudskoprávnym nástrojom, ktorý ustanovuje právne záväzné normy na prevenciu a elimináciu domáceho násilia a násilia páchaného na ženách, ochranu jeho obetí a spravodlivý trest pre páchateľov.
Z legislatívneho hľadiska je nutná taktiež harmonizácia trestného práva hmotného a trestného práva procesného, civilného procesu, migrácie a azylu.
Dohovor sa skladá z preambuly a 81 článkov. Hlavným cieľom dohovoru je dosiahnutie celkovej rovnosti medzi mužmi a ženami. Poukazuje tiež na opatrenia eliminujúce oblasti násilia páchaného na ženách.
