BRATISLAVA. Premiér Robert Fico je pripravený ísť na pohreb bývalého kubánskeho prezidenta Fidela Castra. "Ak bude organizovaný s účasťou zahraničných hostí, takéto pozvanie určite prijmem," povedal Fico v diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy. Premiérovi záleží na tom, aby boli vzťahy medzi Slovenskom a Kubou "priateľské, štandardné a vzájomne výhodné".
„Kuba nikdy nikoho neohrozovala, len chcela žiť svojím vlastným životom. Mnohí ju za túto odvahu nenávideli. Chcem vyjadriť úprimnú sústrasť Kube v súvislosti s úmrtím Fidela Castra - nositeľa tejto odvahy," kondoloval premiér obyvateľom ostrova slobody. Agentúru SITA o kondolencii premiéra informoval tlačový a informačný odbor Úradu vlády SR.
Na Kubáncov, pán premiér! Čítajte Bývalý kubánsky prezident Fidel Castro zomrel v piatok 25. novembra večer vo veku 90 rokov, informovala o tom dnes ráno kubánska agentúra Prensa Latina. „Túto smutnú správu priniesol prezident Raúl Castro prostredníctvom vystúpenia v štátnej televízii," napísala Prensa Latina.
Prezident ďalej uviedol, že telo bývalého revolučného vodcu podľa jeho želania spopolnia. Podrobnosti o pohrebe má vláda oznámiť v najbližších hodinách. Fidel Castro vládol na Kube 47 rokov.
Likvidoval kritikov
Fidel Castro dlhé roky postupoval tvrdo voči svojim kritikom. Najtvrdší zásah režimu zažili na jar 2003, keď zatkli 75 aktivistov a nezávislých novinárov a v krátkych procesoch ich odsúdil na mimoriadne vysoké tresty - od 20 do 25 rokov.
Väčšina z nich zbierala podpisy pod projekt Varela, najvýznamnejšiu iniciatívu inak nejednotnej kubánskej opozície. Varela mala oporu v kubánskej ústave, článok 88. Podľa neho môžu občania iniciovať referendum o legislatívnych zmenách, ak zozbierajú 10–tisíc podpisov.
Viac ako 11–tisíc Kubáncov vtedy žiadalo demokratické voľby, oslobodenie politických väzňov, slobodu prejavu a zhromažďovania, možnosť podnikať. To režim vyprovokovalo k masovému zatýkaniu, ktorým rozbili disidentské hnutie na niekoľko rokov.
Syn plantážnika a jeho kuchárky Fidel Castro Ruz (profil) Čítajte Zbierky pre disidentov
Slovenskí aktivisti vyhlásili finančné zbierky pre disidentov, ktoré ich rodinám doručili slovenské neziskové organizácie. Niektorí europoslanci si adoptovali niekoľkých väzňov a podporovali ich.
Slovensko sa vtedy pridalo k protestom Európskej únie, zrušilo slovensko-kubánske medzivládne zasadnutie a v októbri 2003 prijalo na pôde slovenskej ambasády v Havane zástupcov opozície a disentu, čo zhoršilo diplomatické vzťahy s Kubou.
Europoslanci za SDKÚ, KDH a SMK si vybrali konkrétne rodiny, ktorým budú finančne pomáhať. Vtedajší predseda parlamentu Pavol Hrušovský si tiež adoptoval jednu rodinu. Nadácia Pontis vyzbierala peniaze, z ktorých finančne pomohla 16 rodinám. Spolu s organizáciou Človek v ohrození ich tajne doručili rodinám na Kubu.
Zomrel Fidel Castro, bývalý kubánsky prezident Čítajte
