BRATISLAVA. Definitívne hlasovanie o návrhu štátneho rozpočtu, ako aj opätovné otvorenie novely zákona o Rokovacom poriadku NR SR, ktorú vetoval prezident Andrej Kiska. Aj tieto body čakajú na poslancov parlamentu v rámci druhého rokovacieho týždňa 11. schôdze parlamentu.
Pondelok (28.11.) výnimočne nebude voľným dňom, poslanci sa už skôr dohodli, že budú zasadať. Rokovací týždeň však skončia už vo štvrtok (1.12.), keďže v tento deň sa začína stretnutie predsedov výborov pre hospodárske záležitosti parlamentov členských štátov EÚ na tému Energetickej únie, a v piatok (2.12.) bude voľno. V pondelok sa však o ničom nerozhodne, keďže v tento deň sa nebude hlasovať. Takýto postup štandardne znamená nižšiu účasť poslancov na rokovaní.
O rozpočte v utorok
Definitívne hlasovanie o rozpočte na budúci rok tak príde na rad v utorok (29.12.). Minister financií Peter Kažimír (Smer) po skončení trojdňovej rozpravy k rozpočtu vyhlásil, že diskusia o zákone roka bola odborná, aj keď "ani tento rok sme sa nevyhli niekoľkým divadelným predstaveniam". Reagoval aj na vyjadrenia opozičných poslancov, ktorí vládu kritizovali, že sa rozhodla oddialiť vyrovnané hospodárenie. Rozpočet počíta s prebytkom až v roku 2019.
"V súlade s preventívnou časťou Paktu stability a rastu pri rešpektovaní vládou definovaných priorít došlo k posunu dosiahnutia strednodobého cieľa. Bolo to spomenuté aj v programovom vyhlásení vlády. Nemôže to byť pre vás žiadna novinka," odkázal opozícii v pléne Kažimír.
Do pléna sa opätovne dostala koaličná novela Rokovacieho poriadku NR SR, ktorú prezident Kiska vetoval ako celok. To znamená, že poslanci nemôžu vo vrátenom zákone urobiť žiadne zmeny a buď ho minimálne 76 hlasmi schvália v pôvodnom znení, alebo právna norma neprejde.
Novele, ktorá mala napr. stanoviť maximálny čas pre vystúpenia v rozprave či zakázať audiovizuálne pomôcky v rokovacej sále, Kiska vyčíta, že postup, aký zvolili jej predkladatelia pred a počas jej prijímania, môže byť neprimeraným politickým tlakom aktuálnej vládnej väčšiny zameraným na obmedzenie účinného výkonu politiky opozičnou menšinou. A teda aj zásahom do Ústavou SR garantovaných politických práv a slobôd, medzi ktoré patrí aj sloboda prejavu.
Premiér Robert Fico (Smer) v sobotu (26.11.) v Slovenskom rozhlase naznačil, že koalícia veto hlavy štátu prelomí, keďže podľa predsedu vlády išlo zo strany Kisku o nezmyselné veto. "Nechápem, čo sa prezident stará do života NR SR. To je predsa vnútorný život Národnej rady.
Verím, že tento zákon bude bezproblémovo schválený a že pomôže k väčšiemu poriadku v Národnej rade," povedal Fico. Veto by mal podľa neho prezident používať v iných prípadoch, nie v prípade vnútorného života parlamentu.
Zmeny voľby županov
Na 11. schôdzi parlamentu je zaradený aj návrh Smeru a Mosta-Híd na zmenu súčasnej dvojkolovej voľby predsedov vyšších územných celkov na jednokolovú. Víťazom sa tak má stať kandidát, ktorý získa najviac hlasov, pričom druhé kolo s dvoma najlepšími sa organizovať nebude.
Smer a Most-Híd argumentujú praktickými skúsenosťami, ktoré podľa nich ukázali, že voliči chodia voliť skôr v prvom kole. "Účasť na druhom kole volieb býva veľmi nízka, a preto ani voľby v tomto prípade nie sú úplným odrazom vôle voličov," vysvetlili.
Do programu 11. schôdze pléna bolo pôvodne zaradených 65 bodov, poslanci musia otvoriť ešte 45 z nich. Súčasťou zoznamu je napr. aj mimoriadna správa verejnej ochrankyne práv Jany Dubovcovej o skutočnostiach nasvedčujúcich závažnému porušeniu základných práv a slobôd postupom policajných orgánov.
V nej ombudsmanka vyčíta využívanie priestorov na obmedzenie osobnej slobody osôb na policajných staniciach, ktoré však nie sú celami a neplatí v nich právny režim.
