BRATISLAVA. Poslanci NR SR v pondelok začínajú druhý týždeň rokovania na 11. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Parlament by mal rokovať v druhom čítaní o návrhu novely zákona o miestnom poplatku za rozvoj.
Nepodliehajú poplatku
Poslanci za Most-Híd v predloženom návrhu doplnili stavby, ktoré napriek nevyhnutnosti stavebného povolenia na ich realizáciu nepodliehajú poplatku za rozvoj.
Ide podľa nich najmä o stavebné činnosti týkajúce sa rekonštrukcie obvodového plášťa stavby, najmä zateplenia bytových domov a stavebné činnosti súvisiace s údržbou stavby.
Podmienkou je, aby pri týchto stavebných úpravách, ktoré priamo súvisia s obnovou bytových domov, ako aj iných stavieb, neboli zároveň zmenené ich podlahové plochy.
Navrhovaná účinnosť novely zákona je 1. januára 2017. Súčasný zákon o miestnom poplatku za rozvoj určuje poplatkovú povinnosť za každé vydané právoplatné stavebné povolenie. Stavebný zákon však určuje len procesné podmienky vydávania stavebných povolení.
Prax ukázala nejednoznačnosť
Po prijatí novely zákona sa podľa strany Most-Híd poplatok za rozvoj nebude týkať zatepľovania a rekonštrukčných prác súvisiacich s údržbou budov.
Doterajšia prax ukázala nejednoznačnosť a chybu v platnom znení zákona. Ak by zákon podľa poslanca za Most-Híd Gábora Gála zostal v nezmenenej podobe, mohol by poplatok za rozvoj pri maximálnej sadzbe za zateplenie bežného trojizbového panelového bytu byť až 2,5 tisíca eur.
Viaceré pozmeňujúce návrhy predloží v druhom čítaní poslanec za SaS Miroslav Ivan, ktorý navrhuje napríklad to, aby miestny poplatok nebol v rozmedzí od 10 do 35 eur za meter štvorcový, ale aby bol od nula do 35 eur.
Ako dôvod uvádza, že sa tak vyjde v ústrety obciam, ktoré chcú v niektorých svojich častiach výstavbu podporiť. Okrem tohto návrhu ich čakajú aj ďalšie návrhy z dielne jednotlivých rezortov, z ktorých väčšina je už v druhom čítaní.
Preukazy s elektronickým čipom
Poslanci v prvom čítaní prerokujú návrh novely zákona, podľa ktorej ministerstvo zdravotníctva už nepočíta s preukazmi poistenca s elektronickým čipom, ktoré malo Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI) začať vydávať od júna 2017.
Vyplýva to z novely zákona o národnom zdravotníckom informačnom systéme, ktorú schválila vláda. "Plánujeme využitie elektronických občianskych preukazov s tým, že sme sa dohodli s ministerstvom vnútra o takzvanom prechodnom období do roku 2021," povedal minister zdravotníctva Tomáš Drucker ešte v septembri.
Osoby, ktorým bol vydaný občiansky preukaz s elektronickým čipom, budú môcť podľa zverejnených informácií takýto občiansky preukaz použiť aj na prístup k údajom v elektronickej zdravotnej knižke, ako aj na svoju identifikáciu u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti.
Minister vnútra Robert Kaliňák po rokovaní vlády informoval, že deťom do 15 rokov sa budú vydávať občianske preukazy bez fotky.
"Budú slúžiť výhradne ako zdravotná karta, čiže bude to tá istá platforma. U rodičov, ktorí budú mať záujem, môže byť vydaný občiansky preukaz dieťaťa aj s fotkou, ale len na obmedzenú dobu a môžu ho použiť zároveň ako cestovný doklad po Európe. Čiže sa to zjednoduší oproti veľkému pasu," poznamenal minister.
Drucker: Nie je dôvod ich nahrádzať
Ako povedal minister zdravotníctva, rezort uvažuje nad ponechaním klasických papierových preukazov poistenca.
"Pretože sú tam popísané aj iné údaje, nie je dôvod ich nahrádzať, je to otázka zdravotných poisťovní, to znamená, že dnes občiansky preukaz nebude niesť informáciu v akej zdravotnej poisťovni ste, prípadne nebude tam mať informáciu, ktorá sa týka povedzme čísla poistenca. V tomto sme my nepristupovali k žiadnym zmenám," doplnil Drucker.
Plné plošné nasadenie elektronického zdravotníctva (eHealth) očakáva ministerstvo koncom budúceho roka.
"To, v čom prebieha momentálne pilot, je elektronická zdravotná dokumentácia a elektronická preskripcia a výmenné lístky. V priebehu budúceho roka bude spojazdnený aj systém elektronického objednávania," uviedol. O prerokovaných návrhoch zákonov budú poslanci hlasovať až v utorok.
