BRATISLAVA. Deficit verejných financií má v budúcom roku dosiahnuť úroveň 1,29 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). V ďalších rokoch má postupne klesať, v roku 2018 má dosiahnuť úroveň 0,44 percenta a v roku 2019 sa očakáva rozpočtový prebytok vo výške 0,16 percenta HDP.
Vyplýva to z návrhu rozpočtu na budúci rok, ktorý v utorok 82 hlasmi schválil parlament. Proti bolo 61 zákonodarcov.
Víťazom štátneho rozpočtu na rok 2017 je podľa predsedu vlády Roberta Fica (Smer-SD) rezort školstva. Výdavky na školstvo sa totiž v budúcom roku zvyšujú o 300 miliónov eur. Zároveň sa podľa premiéra, tak ako v septembri tohto roku, zvýšia aj v septembri budúceho roku platy učiteľov o 6 percent.
Na horšie časy
V absolútnej sume má schodok hospodárenia verejnej správy budúci rok dosiahnuť 2,017 miliardy eur. Hrubý dlh verejnej správy v pomere k HDP bude podľa rozpočtu postupne klesať k úrovni 49,1 percenta HDP v roku 2019.
Do Bruselu sme poslali rozpočet. Už teraz je jasné, že čísla nie sú pravdivé Čítajte Tak ako v minulých rokoch, aj v tomto návrhu rozpočtu počíta rezort financií s rezervou vo výške 100 miliónov eur. Je určená "na horšie časy". Časť zdrojov z rezervy by mala ísť aj na zvyšovanie platov zamestnancov v štátnej a verejnej správe.
Parlament schválil aj pozmeňujúci návrh Juraja Blanára (Smer). V zdravotníctve sa vytvorí rezerva dodatočných 50 miliónov eur, ktoré majú slúžiť na krytie potenciálnych negatívnych vplyvov v sektore.
Celková suma rezerv schválených parlamentom je ale viac ako 500 miliónov eur. Okrem už spomínaných rezerv si vláda tvorí rezervu napríklad na významné investície.
Poslanci k návrhu rozpočtu schválili aj pozmeňujúce návrhy z parlamentných výborov. Reagujú na prijímané legislatívne opatrenia v oblasti daní a odvodov. Do rozpočtu tak boli zakalkulované nižšie príjmy z odvodu v poisťovníctve, keďže sa odvod v oblasti neživotného poistenia bude vzťahovať len na nové zmluvy uzatvorené po 1. januári 2017.
Zároveň sa navýšili príjmy z dôvodu zrušenia maximálneho vymeriavacieho základu pri zdravotných odvodoch a zvýšenia stropu pri sociálnych odvodoch. Zvýšené príjmy boli v pozmeňujúcom návrhu nasmerované do kapitoly zdravotníctva na rekonštrukciu nemocníc (viac ako 70 miliónov eur) a do kapitoly ministerstva práce na realizáciu prijímaných zákonov (takmer 31 miliónov eur).
Rozpočet 2017: Pozrite si 10 najdôležitejších čísel Čítajte Rozpočet je postavený na prognóze, podľa ktorej v roku 2017 slovenská ekonomika bude rásť 3,5-% tempom. Rezort predpokladá, že negatívny vplyv očakávaného vystúpenia Veľkej Británie z EÚ bude kompenzovať zlepšenie exportnej výkonnosti SR. Investičná aktivita bude podporená výstavbou v automobilovom sektore, ako aj opätovným rastom verejných investícií.
Bezdôvodné vrátenie
Novela Rokovacieho poriadku NR SR, ktorú vetoval prezident Andrej Kiska, bola do parlamentu vrátená bezdôvodne. Myslí si to predseda zákonodarného zboru Andrej Danko (SNS), ktorý napriek konštruktívnej atmosfére pri rokovaní o štátnom rozpočte aj zo strany opozície zmenu rokovacieho poriadku nestiahne.
"Až tak dobre nie je, aby sme ho stiahli. Jediná cesta je si zachovať pokoru, slušnosť a komunikovať. Som rád, že táto koalícia to dokáže a je to aj príklad pre správanie niektorých opozičných poslancov," zdôraznil.
Danko podľa svojich slov medzi výhradami prezidenta Kisku k novele nenašiel žiadnu takú, ktorá by koalíciu donútila zamyslieť sa.
"Je to vnútorný poriadok NR SR, my si za ním stojíme. Ja som teraz vyzval opozíciu, aby sa ako prvá prejavila pri Etickom kódexe, ale do dnešného dňa som návrh nedostal. Ak my budeme musieť vyhrnúť rukávy, predložíme opozícii Etický kódex," uistil.
Líder Mosta-Híd Béla Bugár upozornil, že zmena rokovacieho poriadku nie je o dnešku, ale o tom, ako bude vyzerať parlament v budúcnosti.
"Zo začiatku bol napr. zákaz čo i len nosiť do rokovacej sály mobilné telefóny. Potom sme to uvoľnili a stále musíme poslancov upozorňovať. O tom je rokovací poriadok, aby každý vedel, čo musí a čo môže a nie čo chce," uzavrel.
Kiska nepodpísal koaličnú novelu rokovacieho poriadku Čítajte Kiska vetoval novelu rokovacieho poriadku ako celok. To znamená, že poslanci nemôžu vo vrátenom zákone urobiť žiadne zmeny. Buď ho minimálne 76 hlasmi schvália v pôvodnom znení, alebo právna norma neprejde.
Novele, ktorá mala napr. stanoviť maximálny čas pre vystúpenia v rozprave či zakázať audiovizuálne pomôcky v rokovacej sále, Kiska vyčíta, že postup, aký zvolili jej predkladatelia pred a počas jej prijímania, môže byť neprimeraným politickým tlakom aktuálnej vládnej väčšiny zameraným na obmedzenie účinného výkonu politiky opozičnou menšinou.
A teda aj zásahom do Ústavou SR garantovaných politických práv a slobôd, medzi ktoré patrí aj sloboda prejavu.
Poslanci ďalej rokovali o:
- Zákonodarcovia schválili novelu zákona o hazardných hrách. Podľa tejto novely bude na zakázanie hazardu v Bratislave a v Košiciach postačovať petícia, pod ktorú sa podpíše 15 percent dospelých obyvateľov mesta. V iných mestách a obciach bude potrebných pod zákaz hazardu 30 percent podpisov plnoletých občanov. Ďalší pozmeňujúci návrh, ktorý poslanci schválili, stanovuje, že miestna samospráva sa bude môcť rozhodnúť, v ktorých budovách umožní prevádzkovať hazardné hry.
- Pravidlá pre náhradu škody pri porušovaní súťažného práva sa budú od 27. decembra meniť. EÚ totiž zjednocuje pravidlá pre nároky plynúce z náhrady škody spôsobenej, respektíve utrpenej v dôsledku porušenia ustanovení práva hospodárskej súťaže členských štátov a EÚ. Tie majú byť po novom konzistentné, čo zabezpečuje európska smernica, ktorú Slovensko preberá do svojho právneho poriadku. Nová úprava zákonných podmienok uplatňovania náhrady škody zabezpečuje harmonizáciu slovenského právneho poriadku s pravidlami smernice. Vymedzuje zákonné podmienky na uplatnenie práva na úplnú náhradu škody a ustanovuje pravidlá pre spoločnú a nerozdielnu zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením ustanovení práva hospodárskej súťaže členských štátov a EÚ.
- Cezhraničné vymáhanie pohľadávok v občianskych a obchodných veciach má byť v krajinách Európskej únie ľahšie. Veritelia získali nový nástroj vo forme európskeho príkazu na zablokovanie účtov. Slovensko pristupuje k aplikácii nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EÚ, ktoré nové konanie zaviedlo.Poslanci posunuli do druhého čítania návrh zákona o európskom príkaze na zablokovanie účtov.
- Skoncovať s donekonečna otvorenými exekučnými konaniami, odbremenenie súdov od exekučnej agendy a tým zlepšenie prístupu k spravodlivosti. To je cieľom novely Exekučného poriadku, ktorú schválili poslanci. Právna norma je súčasťou reformného balíka, s ktorým prišla ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd). Zmeny v zákone o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučnom poriadku) majú od apríla popri zefektívnení exekúcií priniesť väčšie požiadavky na exekútorov, oveľa jednoduchší má byť aj odklad exekúcie. Novinkou je napríklad i zverejňovanie poverení na vykonanie exekúcie.
- Novela zákona o konkurze a reštrukturalizácii ovplyvní aj inštitút osobného bankrotu. Poslanci návrh tejto novely rezortu spravodlivosti schválili 141 hlasmi. Podľa Žitňanskej by zmeny mali pomôcť napríklad 40-tisíc nezamestnaným, voči ktorým sú vedené exekúcie, ako aj 60-tisíc dôchodcom.Zbaviť dlhov sa bude môcť dlžník buď konkurzom, alebo prostredníctvom splátkového kalendára. V prípade konkurzu odovzdá na speňaženie majetok a následne súd rozhodne o oddlžení. V prípade splátkového kalendára si dlžník ponechá časť majetku, ale v stanovenom období vypláca sumu, ktorú určí súd. Zostatok dlhu bude nevymáhateľný. Určité pohľadávky (tzv. nedotknuteľné) však bude musieť dlžník splácať aj po oddlžení (napr. pohľadávky maloletého dieťaťa na výživné, pohľadávky zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví), pretože vzhľadom na ich povahu, resp. dôvod vzniku, nie je dôvod takéto pohľadávky dlžníkovi odpúšťať. Domáhať sa zbavenia dlhov jedným z uvedených spôsobov bude môcť dlžník iba raz za 10 rokov.
- Poslancami schválenou reformou v oblasti roamingu sa zriaďuje nový mechanizmus tvorby maloobchodných cien za regulované roamingové služby v rámci celej EÚ s cieľom zrušiť maloobchodné roamingové príplatky bez toho, aby došlo k narušeniu domácich a navštívených trhov. Zákonodarcovia schválili návrh zákona, ktorým sa mení zákon o elektronických komunikáciách. „Cieľom je stanovenie spoločných pravidiel v rámci EÚ na zabezpečenie rovnakého a nediskriminačného zaobchádzania s prevádzkou pri poskytovaní služieb prístupu k internetu a súvisiacich práv koncových užívateľov s dôrazom na ochranu koncových užívateľov a rešpektovanie zásady technologickej neutrality," uvádza rezort dopravy.
