Na chod združenia Progresívne Slovensko prispel aj Anton Zajac z Esetu. Zakladateľ združenia Ivan Štefunko hovorí, že Zajac to urobil ako súkromná osoba.
Keď ste spúšťali občianske združenie Progresívne Slovensko, povedali ste, že politika je pre vás vecou voľného času. Ste pripravený venovať sa jej časom na plný úväzok?
Krajina by mala byť spravovaná pre ľudí, ktorí tu žijú, a nie pre ľudí, ktorí v nej rozhodujú.“
„Samozrejme, že áno, ale momentálne to stíham v tejto miere. Sme v situácii, keď nie sme priamo v politike, ale chceme vytvárať politiky pre Slovensko.
Niekto chodí korčuľovať, niekto chodí do krčmy a ja venujem svoj voľný čas tejto záležitosti, ktorá ma vždy zaujímala. Po desiatich rokoch, čo som sa politikám nevenoval a po podnikateľskej skúsenosti, mám veľmi veľa nápadov a motivácie.“
Od čoho závisí, či sa združenie zmení na politickú stranu?
„Od toho, či nájdeme svoju cieľovú skupinu. Minulý piatok sme predstavili našim priaznivcom platformu, ktorá je už na webe. Mali sme trochu obavu, či sa začne napĺňať obsahom, ale ľudia naše očakávania prekročili. Vymýšľajú nové témy, prispievajú aj zo zahraničia. Máme veľmi veľa podnetov.“
Ivan Štefunko
Založil niekoľko spoločností s regionálnou aj celosvetovou pôsobnosťou, napríklad Pelicantravel.com či Euractiv.sk. Vedie spoločnosť Neulogy Ventures, ktorá spravuje technologické fondy pre slovenské start-upy a inovatívne firmy. Narodil sa v Poprade, no niekoľko rokov žil v Alžírsku, kde pracovali jeho rodičia. Vyštudoval politológiu na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici, európske štúdie na Inštitúte politických štúdií v Paríži. Po návrate na Slovensko sa angažoval v bývalej SDĽ, bol aj predsedom Mladej demokratickej ľavice. Ako 24-ročný vydával ľavicový magazín Slovo.
Akú cieľovú skupinu chcete osloviť?
„Ľudí, ktorí žijú z práce, nie z kapitálu. Živia sa vlastnými rukami alebo rozumom a chcú, aby krajina napredovala. Títo ľudia tu majú svoje deti a chcú zostať na Slovensku, preto to nevzdávajú.
Chceme osloviť aj ľudí, ktorí pracujú vo verejnom sektore, v zdravotníctve, školstve či tých, ktorí sa venujú marginalizovaným skupinám a neboli cieľom doterajších vlád. Krajina by mala byť spravovaná pre ľudí, ktorí tu žijú, a nie pre ľudí, ktorí v nej rozhodujú.“
Ľudia spätí so združením sú považovaní za súčasť "bratislavskej kaviarne". Dokážete osloviť aj voličov mimo Bratislavy, ktorých trápia úplne iné problémy?
„Náš kamarát a slovenský intelektuál Michal Havran povedal, že táto krajina by mala pomáhať tým, ktorí pomoc potrebujú a rozvíjať tých, ktorí majú na viac. To je to, čo by sme mali urobiť.
A ťažko povedať, či sú Michal Meško, alebo Ivana Molnárová súčasťou bratislavskej kaviarne. Na naše posledné stretnutie prišli aj ľudia z Popradu či Prešova.
Bratislavská kaviareň je potrebná, pretože intelektuáli boli vždy nejakým svetlom krajiny a nastavovali jej zrkadlo, ale politika sa robí aj s ľuďmi, ktorí krajinou žijú.“
Viete, ako žijú ľudia mimo Bratislavy? Komunikujete s nimi?
„Som investor a v portfóliu máme 37 firiem. Po Slovensku chodím od Humenného cez Prešov až na západ. Naše firmy, do ktorých sme investovali, zamestnávajú desiatky až stovky ľudí. Vidím, aké majú problémy.
