BRATISLAVA. Funkcia rektora verejnej vysokej školy by mala byť podľa poslankyne NR SR Kataríny Cséfalvayovej (Most-Híd) nezlučiteľná s inými funkciami na vysokých školách.
Interpretačná nejasnosť
Preto predložila do parlamentu novelu zákona o vysokých školách. Jej návrhom sa NR SR bude zaoberať vo štvrtok na úvod rokovania.
Cséfalvayová navrhuje, aby funkcia rektora verejnej vysokej školy bola nezlučiteľná s funkciou prorektora, dekana, prodekana, kvestora, tajomníka fakulty alebo inou funkciou vedúceho zamestnanca na tej istej verejnej vysokej škole alebo na inej vysokej škole a s funkciou rektora na inej vysokej škole.
Cséfalvayová argumentuje tým, že sa v praxi vyskytli nejednoznačnosti týkajúce sa nezlučiteľnosti funkcií najvyšších predstaviteľov vysokých škôl, resp. fakúlt.
Nezlučiteľnosť je v súčasnosti upravená len vo vzťahu k členom akademického senátu vysokej školy a k členom akademického senátu fakulty. Preto navrhuje túto interpretačnú nejasnosť odstrániť a vymedzenie nezlučiteľnosti ustanoviť priamo zákonom.
Vylučuje samokontrolu
Vedúca funkcia je podľa poslankyne plnohodnotným postom, preto vyžaduje plné pracovné nasadenie a necháva minimálny priestor pre ostatnú pracovnú realizáciu.
„Je v záujme vysokej školy, aby jej vedúci predstaviteľ venoval plnú pozornosť pracovnému výkonu na mieste, kde zastáva vedúcu funkciu. Novela nezakazuje pracovný pomer s inou verejnou, štátnou či súkromnou vysokou školou. Iba jednoznačne oddeľuje riadiace funkcie od ostatných pracovných povinností vysokoškolského pedagóga,“ zdôraznila.
Podľa nej je potrebné zamedziť kumulovaniu vedúcich funkcií v rukách jednej osoby. Predkladaná novela zákona tak podľa poslankyne napríklad vylučuje samokontrolu, ktorá vzniká napríklad vo vzťahu dekan a vedúci katedry.
Predĺženie volebného obdobia
Poslankyňa NR SR Viera Dubačová (OĽaNO-NOVA) si myslí, že ak dôjde k zjednoteniu termínov komunálnych volieb a volieb do vyšších územných celkov (VÚC), bude to len zanedbateľná čiastka peňazí, ktorú štát ušetrí.
Povedala to v pléne počas svojho vystúpenia v rozprave k návrhu novely ústavného zákona.
„Zvýšenie záujmu o voľby do VÚC je iba zbožným želaním predkladateľov, je to dôkaz odtrhnutosti politických elít od reality,“ povedala.
Podľa nej nízka volebná účasť môže vyplývať z toho, že občania netušia o kompetenciách VÚC. Myslí si, že je potrebná osveta. Ak by sa voľby zlúčili do jedného dňa, spôsobí to podľa Dubačovej zmätok, bude potrebné nasadenie väčšieho množstva policajtov, ktorí budú musieť dohliadať, aby sa s hlasmi protizákonne nemanipulovalo. Kým predkladatelia zákona argumentujú aj tým, že zmena bude znamenať zvýšenie účasti vo voľbách županov, Dubačová si myslí opak.
„Zníženie účasti do komunálnych volieb bude efektom tejto zmeny,“ dodala. Takéto voľby budú okrem toho podľa poslankyne znamenať problém presadiť sa ako nezávislý kandidát.
Budaj hovorí o účelovosti
Ján Budaj z OĽaNO-NOVA si myslí, že koaličný návrh je účelový zákon na zvýhodnenie slabnúcich pozícií koaličných strán. "Práve v deň prieskumu verejnej mienky, podľa ktorého by Smer, SNS a Most-Híd už koalíciu nezložili, sa v parlamente rokuje o zmene volebných pravidiel. Je to od nepamäti obľúbený nástroj tých, ktorí strácajú popularitu," zdôraznil Budaj s tým, že všade vo svete, kde je volebný systém väčšinový, sú voľby dvojkolové.
U nás sa dvojkolový systém uplatňuje v krajských a prezidentských voľbách, komunálne voľby sú napriek väčšinovému systému jednokolové. "Zavedenie jedného kola aj v krajoch, to sú otvorené dvere, aby sa jednokolovými stali aj prezidentské voľby," myslí si Budaj.
Zároveň očakáva, že zrušenie druhého kola spôsobí miniatúrnu legitimitu zvolených predsedov krajov. "Tento model môže spôsobiť, že budúcich predsedov VÚC bude voliť minimum ľudí," dodal.
O ústavnom zákone z dielne koaličných poslancov Vladimíra Faiča, Martina Glváča, Tibora Glendu, Gábora Gála, Andreja Hrnčiara, Dušana Jarjabka a Martina Nemkyho začali poslanci rokovať už v stredu podvečer. Dnes poslanci o prerokovaných zákonoch nehlasujú a v pléne sedí približne tridsať zákonodarcov. Opoziční poslanci preto kritizujú, že o ústavnom zákone rokuje takmer prázdna sála.
