BRATISLAVA. Päťdesiatmiliónová rezerva, s ktorou počíta budúcoročný štátny rozpočet pre zdravotníctvo, nebude podľa šéfa rezortu Tomáša Druckera (nominant Smeru) pravdepodobne stačiť na dofinancovanie sektora.
"Je potrebné, aby sme mali dostatok financií, aby nám nekolaboval systém. Obávam sa, že to, koľko peňazí ide v súčasnosti do zdravotníctva, nepostačuje," povedal pre TASR Drucker.
S rozpočtom spokojný nie je
S ministerstvom financií preto bude rokovať o dodatočných zdrojoch. Dofinancovanie bolo potrebné vlani aj tento rok.
Drucker poukázal, že Česko dáva na zdravotnú starostlivosť v prepočte na Slovensko asi o pol miliardy eur viac. S rozpočtom spokojný nie je.
"Preto sme sa aj dohodli, že v budúcom roku dôjde k dofinancovaniu, pretože tá potreba tu je. Ak chceme skutočne realizovať aj nepopulárne a neľahké opatrenia, tak musíme mať k dispozícii peniaze, aby sme nedestabilizovali systém poskytovania zdravotnej starostlivosti," uviedol Drucker.
Neteší ho, že sadzba za poistencov štátu, ako sú deti či dôchodcovia, klesne na budúci rok pod štyri percentá.
"Zdravotníctvo potrebuje peniaze a práve v čase reforiem a redistribúcie peňazí, potrebujeme vykrývať zmeny. Mnohé neefektivity v zdravotníctve a redundancie vznikli práve v dôsledku nedostatku financií, pretože mnohí poskytovatelia si vytvárajú umelo peniaze, aby uhrádzali svoje záväzky," doplnil.
Zlepšeniu by malo pomôcť zavedenie štandardov, ako však poukázal Drucker, to nejaký čas potrvá.
Obnova nemocníc
Štát dá na zdravotníctvo v budúcom roku 1,37 miliardy eur, teda o takmer 120 miliónov eur menej oproti tohtoročnému návrhu.
V sektore však má byť viac peňazí vďaka vyšším príjmom od ekonomicky aktívnych osôb, teda viac ako 4,4 miliardy eur. Štát zaplatí najviac na odvodoch za štátnych poistencov, ako sú deti či dôchodcovia.
Pôvodný návrh rozpočtu z leta počítal s tým, že na tento účel pôjde 1,28 miliardy eur. Parlament však odobril poslanecký návrh Juraja Blanára (Smer) a sadzba poistencov štátu klesne na 3,78 percenta z vymeriavacieho základu. Suma sa tak zníži o 70,1 milióna eur.
Tieto peniaze však pribudli v kapitole ministerstva zdravotníctva, majú sa použiť na obnovu nemocníc. "Štátny rozpočet sa nemení, pretože peniaze za poistencov štátu sa transformovali na kapitálové výdavky," skonštatoval Drucker.
Výpadok má zdravotným poisťovniam vykryť zrušenie odvodového stropu, ktorý už tiež odobril parlament. Drucker odhaduje, že tento krok prinesie 82 miliónov eur, do zdravotníctva by tak od ekonomicky aktívnych osôb malo prísť o 12 miliónov eur viac, ako sa pôvodne očakávalo.
Spomaliť rast výdavkov
Štát chce v nasledujúcich rokoch spomaliť rast výdavkov na zdravotnú starostlivosť. Rozpočet počíta napríklad s tým, že v budúcom roku poklesnú o desiatky miliónov eur výdavky na lieky, zdravotnícke pomôcky a špeciálny zdravotný materiál či CT a MR vyšetrenia.
Náklady na ústavnú starostlivosť by mali vzrásť v roku 2017 rovnakým tempom ako v minulosti, očakáva sa však zefektívnenie hospodárenia štátnych nemocníc, ktoré majú stámiliónové dlhy.
Čaká ich preto opäť oddlžovanie. Peniaze na tento účel v rozpočte nie sú, sú však zarátané v štátnom dlhu. Ministerstvo v súčasnosti pripravuje plán oddlžovania, pôvodne ho chcelo predstaviť do konca roka, termín sa však možno posunie. O zámere v súčasnosti diskutuje s Európskou komisiou (EK).
"Potrebujeme poznať názor EK. Nie je to jednoduchá operácia ani z pohľadu práva, ani spravodlivosti. Niekto môže mať pocit, že bol hospodárny a nezadlžoval sa, a potom sú určite poskytovatelia, ktorí robili prácu najlepšie, ako vedeli a nemohli dôjsť k tomu, že sa nezadlžia. Hľadať mieru spravodlivosti je potrebné asi veľmi individuálne. Je to otázka, ktorá nie je jednoduchá," zhrnul Drucker.
