Anna mala dvadsaťdeväť rokov, keď sa neďaleko nórskeho Narviku aj s dvoma kamarátmi a kolegami, Torvindom a Mariou, vybrala po práci na svah lyžovať. Mali to vo zvyku. Podvečerné podmienky boli ideálne, Anna bola skvelá lyžiarka, suverénna a skúsená, na lyžiach stála už od dvoch rokov.
Nešťastie sa stalo - ako to na lyžiach býva - nečakane rýchlo. Anna vyletela z jazdnej dráhy a strmhlav vo veľkej rýchlosti prerazila vrstvu ľadu neďalekého potoka. Nevedno, prečo sa tak stalo. Lyže sa jej neodopli, ostala zakliesnená medzi dvoma kameňmi, nohami vo vzduchu, hlavou v mrazivej vode. Prúd ju však začal pod ľadom strhávať čoraz ďalej a zároveň ju tisol ku kameňu.
Kamaráti pri nej boli hneď, zachytili ju, no vytiahnuť ju nedokázali. Z potoka ju nevedeli vyslobodiť ani pomocou sekerky a lán. Vrstva ľadu mala dvadsať centimetrov. Anne sa akosi podarilo zvrtnúť tvárou smerom k hladine a nájsť si pod ľadom aspoň malú vzduchovú bublinu.
Po štvrť hodine sa však pomaly prestávala hýbať. Po štyridsiatich minútach jej už nebilo srdce, krvný obeh ustal, nedýchala. Kým prišla záchranka, bola pod ľadom neuveriteľných sedemdesiatdeväť minút. Zmrznutá na kosť a bez známok života. Bola klinicky mŕtva.
Najstudenší človek na svete
“Anna bola dlho svetovou rekordérkou v prežití podchladenia pri teplote telesného jadra 13,7°C.
„
Príbeh ženy, ktorá vymrzla na najnižšiu doteraz človeku zaznamenanú telesnú teplotu 13,7 stupňa Celzia a prežila, je v medicíne jedinečný. Na klinike v nórskom Tromsø, kde jej pred šestnástimi rokmi zachraňovali život, také podchladenie pred ňou ešte nikto neprežil. A ani nikde inde.
