Na svojho predchodcu podala už štyri návrhy na disciplinárny trest, zatiaľ neuspela so žiadnym. Dnes však už väčšina sudcov neberie Štefana Harabina vážne, hovorí v rozhovore pre SME šéfka Najvyššieho súdu DANIELA ŠVECOVÁ.
Rozhodli ste sa už, či navrhnete trest pre Štefana Harabina za články publikované v konšpiračnom časopise?
„Zatiaľ ešte nie som rozhodnutá, či podám v tejto súvislosti disciplinárny návrh. Nevylučujem to. V každom prípade to však riešim.“

Čítali ste spomínané texty?
„Áno, čítala. Aj práve preto posudzujem situáciu.“
Ako hodnotíte obsah textov? Harabin v nich prezidenta Andreja Kisku prirovnal k Adolfovi Hitlerovi a napísal, že sa správa ako riaditeľ Guantánama.
„Jednoznačne si myslím, že to nie je vhodné. Vystupovanie sudcu by malo mať určitú úroveň a malo by byť celkom zbavené arogancie. Konkrétne výroky však nechcem komentovať.“
Na súde máte predpis, podľa ktorého musia sudcovia svoju publikačnú činnosť vopred hlásiť. Informoval vás Harabin vopred o svojich článkoch v Zemi a veku?
„Nie, vôbec. Upozornili ma na to kolegovia, ku ktorým sa dostal tento časopis.“

Pre správanie Štefana Harabina ste už podávali viacero disciplinárnych návrhov. Ako dopadli?
„Celkovo som podala štyri disciplinárne návrhy a zatiaľ bolo rozhodnuté o dvoch. Boli zamietnuté prakticky bez pojednávania. V oboch prípadoch som podala odvolanie. Zatiaľ je teda výsledok taký, že nemáme žiadne právoplatné rozhodnutie.“
Harabin tiež do redakcií posiela rôzne videá, spolupracuje s kontroverznými aktivistami Martinom Daňom či Rudolfom Vaskym. Takéto aktivity sú v poriadku?
„Ja sa s nimi nestotožňujem. Je to absolútne nevhodné. Sudca Najvyššieho súdu si toto dovoliť nemôže, respektíve nemal by si to dovoliť. Jeho vystúpenia, samozrejme, nie sú také, ktoré by reprezentovali Najvyšší súd, ale sú to jeho individuálne výstupy.
Na Najvyššom súde pritom máme inštrukciu, ktorú som vydala už dávnejšie a ktorá sa týka spôsobu komunikácie sudcov s médiami. Je tam upravený postup a z toho vyplýva, že najskôr sa musíme na spôsobe a obsahu komunikácie dohodnúť. Aj preto zdôrazňujem, že ide o individuálne vystupovanie pána Harabina, nie stanoviská súdu.“

Aká je, aj po týchto výstupoch, atmosféra na Najvyššom súde?
„Mám taký dojem, že väčšina ľudí to už neberie vážne. Ani ja osobne to už vážne neberiem. Avšak tieto spôsoby sa už dotýkajú povesti súdu.“
Protikladom Harabina sú mnohí ďalší sudcovia Najvyššieho súdu, ktorí sa pred verejnosťou skrývajú. Nesúhlasia ani s fotografovaním či záznamom ich tváre pri vyhlasovaní rozsudku, čo je v zahraničí úplne bežné. Nebolo by otvorenejšie vystupovanie sudcov prínosom?
„Viem, že také požiadavky sú, zaregistrovala som, že médiá by chceli, aby sa tváre sudcov mohli zachytávať. Ja som už zisťovala stanovisko sudcov a väčšina z nich za to nie je.
Nemám to teda vyriešené a musela by som to so sudcami prediskutovať. Ale áno, napríklad českí sudcovia majú zverejnené svoje podobizne."
Otvoríte teda túto tému aj u nás?
„Osobne v tom problém nevidím, ale na druhej strane, aby sme sudcom vnucovali, že musíš byť zverejnený aj s fotkou, sa mi zatiaľ zdá nezrelé a predčasné.
U nás na Najvyššom súde sme už zverejnili tváre niektorých sudcov, ktorí s tým súhlasili a to v časopise De Iure. Tému zverejňovania tvárí môžem otvoriť v rámci diskusie aj s ďalšími sudcami. Nerada by som však povedala, že to budeme či nebudeme robiť.“
Ďalšou požiadavkou, ktorú by verejnosť uvítala a to aspoň pri závažných kauzách, je vysvetľovanie rozsudkov. Sudca či senát by sa postavili pred médiá a vysvetlili, prečo je napríklad postava známa z rôznych káuz, podľa súdu nevinná. Nepomohlo by to podľa vás k väčšej dôvere v justíciu?
„Odôvodňovanie rozhodnutí je veľmi dôležité, pretože tam je zaznamenaný celý myšlienkový pochod, ktorým sa súd riadil. Malo by byť pochopiteľné a skutočne presvedčivé.
Nechcela by som však senát či jednotlivých sudcov stavať pred médiá. Riešime toľko vecí, že to nie je kapacitne možné. Ročne pracujeme priemerne s 30-tisíc prípadmi. Som rada, že tieto spory sa končia, nevidím však čas na to, aby senát ešte odôvodňoval svoju prácu pred médiami.“


Beata
Balogová
