Písal sa rok 1971, mal som desať rokov, keď ma raz mama poslala k svojej známej, vraj jej mám od nej priniesť nejakú knihu. Veselo som sa rozbehol do susednej ulice a dostal som knihu, starostlivo zabalenú v novinách a prelepenú desiatimi metrami lepiacej pásky. „Nie, aby si ju cestou rozbalil a čítal!“ povedala mi mamina známa prísne a potom ešte pozerala, či idem priamo domov a či balíček nerozbaľujem.
Tušil som, že ide o knihu pre dospelých, čo pre mňa znamenalo nudu. Presne tak to aj bolo: mama knihu rozbalila a už názov ma odpudil: Sex a vydatá žena. Ani jedno z tých slov mi ako desaťročnému nič lákavé nesľubovalo, a keďže ani obrázky v nej neboli, prestala ma zaujímať. Lenže čudný výraz maminej známej a naliehavosť, s ktorou bolo treba vybaviť zásielku, ma naplnil zvedavosťou. Čo je v tej knihe také zakázané, čo moje oči nemali vidieť?
Opäť som ju teda prelistoval a hľadal zakázané tajomstvo. Kdekoľvek som sa začítal, nachádzal som len nezrozumiteľný text.
Napríklad toto: „Takzvaný cyklus ozveny sa delí na štyri fázy – 1. fáza podráždenia, 2. fáza náhornej plošiny, 3. fáza orgazmu, 4. zavŕšenie alebo fáza návratu do pôvodného stavu.“ Alebo: „Neexistuje presné znamenie, kedy sa má súlož začať. Najistejším znakom je, keď žena sama naznačí, že si to želá.“
Keďže som nevedel, čo je to súlož, kopulácia, koitus, penis ani vagína, knihu som definitívne pustil z hlavy. Mal som rozčítaný tretí diel Vinetoua a v ňom našťastie o súložení nebolo nič.
O sexe bez sexu
Zo Sexu a vydatej ženy bol začiatkom 70. rokov šláger slovenského aj českého knižného trhu a náklad uvedený v tiráži (30-tisíc kusov) hovorí o tom, že vydavateľ šiel na istotu. Dospelé (vydaté aj slobodné) ženy si túto knihu kupovali alebo navzájom požičiavali, a tak sa k nej dostávali aj ich muži či dospievajúce dievčatá.
Je pochopiteľné, že každý v nej hľadal niečo iné. Priamočiary názov a fakt, že knihu napísal západný autor, sľubovali, že v nej bude aj čosi viac než v bežných socialistických príručkách o sexuálnej výchove. Tie totiž, povedzme si to priamo, o sexe akoby ani neboli.
Napríklad D. I. Vaňková vo svojej knižočke Rozhovory s dievčatami (1961) venovala množstvo kapitol láske, priateľstvu a citom, trocha hygiene, ale poučenie o sexuálnom živote v nej nenájdete. MUDr. Emil Žalman v knihe Rozhovory o lásce a manželství (1958) rieši partnerské nezhody, ale len málo partnerský sex.
Stálicou sexuálnej osvety teda zostávala brožúra maďarského ženského lekára Imreho Hirschlera Za šťastným manželstvom (1963), ktorá vychádzala celé 60. roky. Boli v nej nákresy pohlavných orgánov, pár strán o polohách a zvyšok sa venoval fyziológii a vývoju pohlavného pudu.
Kniha maďarského ženského lekára MUDr. Imre Hirschlera Za šťastným manželstvom bola najvydávanejšou knihou o sexe v socialistickom Československu. (zdroj: bookcover.com)
Dr. Eustace Chesser
V roku 1968, počas krátkeho obdobia, keď komunisti na chvíľu zrušili cenzúru, vydavateľstvo Tatran urobilo odvážny krok a do svojich plánov zaradilo knihu o sexe od autora západného, "kapitalistického".
Hoci sa cenzúra onedlho opäť vrátila, kniha Sex a vydatá žena v roku 1970 vyšla a vyvolala veľkú pozornosť. Jej autor Dr. Eustace Chesser (1902 – 1973) nebol v oblasti sexu žiadny začiatočník a možno ho dokonca označiť za priekopníka sexuálnej výchovy a osvety vo Veľkej Británii.
Keď v 30. a 40. rokoch pôsobil ako lekár v chudobných robotníckych štvrtiach, bol svedkom mnohých tragédií, ktoré zapríčiňovala totálna nevedomosť o sexuálnom živote – tehotenstvá nedospelých dievčat, nelegálne potraty a neliečené pohlavné choroby patrili k tým najčastejším. Preto napísal príručku Láska bez strachu (Love Without Fear, 1940), ktorá mala šíriť osvetu o sexuálnom živote.
Dočkal sa žaloby a uväznenia za šírenie obscénnosti. Chesser však proces vyhral, stal sa legendou a mohol vo svojej vzdelávacej misii pokračovať. Svoj záujem však presunul na vydaté ženy a ich vzdelávanie v oblasti sexu. Manželstiev, v ktorých sexuálny život prinášal ženám skôr stres a poníženie ako radosť a uspokojenie, bolo totiž veľmi veľa.
Obálky kníh Dr. Eustace Chessera. Jeho najznámejšia kniha Love without Fear (1940) vychádza dodnes. (zdroj: bookcover.com)
O čom kniha je
Čo nové sa teda v roku 1970 dozvedeli slovenské čitateľky z knihy Sex a vydatá žena? Novinkou bolo veľké množstvo konkrétnych prípadov sexuálneho nesúladu a návodov, ako ich riešiť. Žiadne všeobecné reči o tom, že čosi také sa stáva a manželka by mala byť trpezlivá, veď láska vylieči všetko.
Mnohé čitateľky mohlo šokovať aj to, že majú nárok na vlastný orgazmus a že sex v manželstve je skôr na zábavu ako na plodenie detí.
Dosť priestoru Chesser venoval aj emancipácii a boju proti predsudkom, prameniacich z náboženskej či rodinnej zadubenosti. Venoval sa antikoncepcii a tomu, či je vhodné, aby žena pozerala pornografiu, a aké sexuálne techniky možno na spestrenie manželstva používať.
Toto dovtedy neriešila ani jedna socialistická príručka a najmä kapitola o sexuálnom živote po štyridsiatke spôsobila šok mnohým mladým čitateľom. Uvedomili si totiž, že ich rodičia pravdepodobne ešte stále spolu súložia. Pre mnohých z nich to bolo rovnako nepredstaviteľné, ako keď sa dozvedeli, že darčeky pod stromček nenosí ježiško, ale tiež rodičia.
Cudzie slová
Problémom knihy je však jej rozvláčny štýl a množstvo odborných výrazov z oblastí, o ktorých slovenské manželky mohli v roku 1970 len ťažko niečo tušiť. Neviem, čo si z knihy vzala napríklad moja mama, ale predpokladám, že najviac ju zaujali konkrétne prípady rôznych manželstiev. Zvyšok bol pre ňu, v tom čase 32-ročnú robotníčku v tehelni, zahalený pre množstvo cudzích slov a lekárskych výrazov.
Predpokladám, že podobne dopadlo množstvo ďalších čitateliek, ktoré sa snažili prebiť textom a pochopiť, ako sa napr. uskutočňuje genitálny bozk a podobné techniky, o ktorých v živote nepočuli.
Kniha samotná bola lastovičkou, ktorá leto neurobila. Normalizácia v 70. rokoch pritvrdila aj v tejto oblasti a sex opäť začal patriť medzi oblasti života, o ktorých sa vie, ale nerozpráva. Prielom prišiel až začiatkom 80. rokov, keď podobné knihy začali hojne vychádzať najmä v Česku a sex konečne prestal byť tabu, čo sa odrazilo aj na zvýšenej pôrodnosti.
A pojal ju jednu noc
Prekladateľom knihy Sex a vydatá žena je dvojnásobný nositeľ ocenenia Anasoft litera Pavel Vilikovský (1941). Zavolal som mu, či si spomína na nejaké detaily spojené s knihou, a on mi povedal: „Bola to moja druhá preložená kniha, prvou bol Kurt Vonnegut a jeho Bitúnok č. 5. Bol som čerstvo ženatý, každá koruna bola dobrá, takže keď František Hattala z Tatranu prišiel za mnou, hneď som po knihe skočil. Neviem, kde sa k nej dostal, ani kto ju schválil, spomínam si však, že môj preklad mierne cenzurovali. Niektoré výrazy sa im zdali už za hranicou vkusu, preto ich zjemňovali. To som ešte dopadol dobre, pretože keď neskôr vychádzala v Tatrane Tisíc a jedna noc, zišla sa Národná edičná rada, ktorej členmi boli okrem iných literárni vedci Stanislav Šmatlák či Alexander Matuška, a celé dopoludnie dumali, či spojenie ...a pojal ju jednu noc... je v poriadku, alebo ide o pornografiu. Viem, že Tisíc a jednu noc hrozným spôsobom scenzurovali, vyhodili z nej všetko, čo evokovalo sex.“
Beata
Balogová
