BRATISLAVA. Slovenskí žiaci už niekoľko rokov zaostávajú v testovaní PISA za priemerom krajín OECD. Najnovšie výsledky ukazujú, že vo všetkých meraných oblastiach teda v matematike, čítaní s porozumením aj v prírodovednej gramotnosti sa prepadli ešte hlbšie.
„Vo všetkých oblastiach sledujeme trend znižovania výkonov našich žiakov. V porovnaní s výsledkami PISA 2012 však tento pokles nie je štatisticky významný,“ tvrdí v tlačovej správe ministerstvo školstva.
Slovenská republika dosiahla výkon na úrovni 461 bodov. Priemerný výkon krajín OECD bol 493 bodov, čo predstavuje pokles celkového priemerného výkonu v rámci krajín OECD o 8 bodov oproti predchádzajúcemu cyklu v roku 2012.
(zdroj: www.datawrapper.de)
Vzdelanie aj šance na dobré zamestnanie dedíme po rodičoch Čítajte Výsledky v prírodovednej gramotnosti
Slovenská republika dosiahla výkon na úrovni 461 bodov. Priemerný výkon krajín OECD bol 493 bodov, čo predstavuje pokles celkového priemerného výkonu v rámci krajín OECD o 8 bodov oproti predchádzajúcemu cyklu v roku 2012. Výkon žiakov SR v prírodovednej gramotnosti sa nachádza pod priemerom zúčastnených krajín OECD.
Výkon porovnateľný s výkonom SR dosiahli Izrael, Malta a Grécko. Z krajín OECD dosiahli významne nižší výkon ako SR tri krajiny - Čile, Turecko a Mexiko.
V prírodovednej gramotnosti dosiahli naši žiaci výsledok v priemere o 10 bodov nižší oproti roku 2012, čo nepredstavuje významný rozdiel. V porovnaní s cyklom v roku 2006, keď bola hlavnou doménou prírodovedná gramotnosť, je to však významný pokles výkonu žiakov o 28 bodov. V štúdiách PISA sú od roku 2006 výkony žiakov SR v prírodovednej gramotnosti pod priemerom krajín OECD.
V roku 2015 sa takmer tretina (30,7 %) slovenských žiakov nachádza v rizikovej skupine, čo je o 10,5 % žiakov viac ako v roku 2006, keď bola prírodovedná gramotnosť hlavnou doménou. Podiel slovenských žiakov v rizikovej skupine je o 9,5 % vyšší ako v priemere krajín OECD. Oproti roku 2012 sa významne zvýšilo v rizikovej skupine zastúpenie žiakov zo stredných odborných škôl.
Na opačnom póle - v najvyššej skupine - sa nachádza 3,6 % žiakov, čo je významné zníženie oproti roku 2006. Podiel vynikajúcich žiakov v tzv. top úrovni v prírodovednej gramotnosti sa v uvedenom období znížil, a to najviac u žiakov 8-ročných gymnázií.
Vyskúšajte si niektoré otázky z testu PISA
Výsledky v matematickej gramotnosti
Slovenská republika dosiahla v matematickej gramotnosti výkon na úrovni 475 bodov. Priemerný výkon krajín OECD bol 490 bodov.
Výkon porovnateľný s výkonom Slovenska dosiahli krajiny Malta, Litva, Maďarsko, Spojené štáty americké a Izrael. Z krajín OECD dosiahli významne nižší výkon ako SR štyri krajiny - Grécko, Čile, Turecko a Mexiko.
V porovnaní s rokom 2012, keď bola matematická gramotnosť naposledy hlavnou sledovanou oblasťou, priemerný výkon našich žiakov klesol o 6 bodov, čo nepredstavuje významné zníženie výkonu.
V porovnaní s rokom 2012 sa počet žiakov v rizikovej skupine štatisticky významne nezmenil. Kým v roku 2003, keď bola matematika tiež hlavnou sledovanou oblasťou, sa v rizikovej skupine nachádzalo približne 20 % žiakov, v roku 2015 sa v tejto skupine nachádza už viac ako štvrtina žiakov (27,7 %) porovnateľne s rokom 2012 (27,5 %). Počet slovenských žiakov v rizikovej skupine je o 4,3 % vyšší ako v priemere krajín OECD (23,4 %). K miernemu nárastu rizikovej skupiny došlo v poslednom cykle najmä na stredných odborných školách.
Významný je však pokles zastúpenia žiakov v najvyššej tzv. top vedomostnej úrovni oproti cyklu 2012 najmä na 4-ročných gymnáziách. Kým v predchádzajúcich cykloch dominovali žiaci 8-ročných gymnázií v podiele žiakov na najvyšších úrovniach, v cykle 2015 je už tento rozdiel medzi 8-ročnými a 4-ročnými gymnáziami zanedbateľný. Dokonca sa na oboch typoch gymnázií vyskytuje riziková skupina žiakov, ktorú predstavujú približne 3 % žiakov týchto gymnázií.
Čo hovorí OECD o vzdelávaní na Slovensku Čítajte Výsledky v čitateľskej gramotnosti
Slovenská republika dosiahla v čitateľskej gramotnosti výkon na úrovni 453 bodov, priemer krajín OECD bol 493 bodov.
Výkon porovnateľný s výkonom Slovenska majú krajiny Čile a Malta. Z krajín OECD dosiahli významne nižšie výsledky v porovnaní so SR iba Turecko a Mexiko.
Tak ako vo všetkých predchádzajúcich cykloch, aj v PISA 2015 sa výkony slovenských žiakov v čitateľskej gramotnosti nachádzajú pod priemerom zúčastnených krajín OECD. Oproti roku 2012 sa priemerný výkon našich žiakov znížil o 10 bodov, čo nepredstavuje významnú zmenu.
V rizikovej skupine sa v PISA 2015 nachádza porovnateľné množstvo našich žiakov (32,1 %) ako v cykle v roku 2012 (28,2 %). Títo žiaci nedisponujú ani najzákladnejšími čitateľskými zručnosťami, ktoré sú tak potrebné pre ďalšie vzdelávanie.
Najviac žiakov v rizikovej skupine sa nachádza na stredných odborných školách v nematuritných aj maturitných odboroch a na základných školách. V 4-ročných gymnáziách sa dokonca podiel žiakov v rizikovej skupine štatisticky významne zvýšil oproti obom predchádzajúcim cyklom (2012 aj 2009).
Štúdia PISA
Štúdia PISA sa vo svete uskutočňuje od roku 2000 v trojročných cykloch a poskytuje údaje o vedomostiach a zručnostiach 15-ročných žiakov zúčastnených krajín v troch oblastiach - čitateľskej, matematickej a prírodovednej gramotnosti. Slovensko sa do štúdie zapája od roku 2003.
Jej cieľom nie je hodnotiť výkony jednotlivých žiakov alebo škôl, ale sledovať výsledky vzdelávacích systémov krajín.
Štúdia PISA prešla v roku 2015 významnou a inovovanou formou testovania. Prvýkrát mali krajiny možnosť zapojiť sa do výlučne elektronického spôsobu testovania prostredníctvom počítačov na školách.
Do tohto cyklu štúdie sa zapojilo 72 krajín a 25 regiónov sveta (35 krajín OECD a 62 tzv. partnerských krajín a regiónov). Celkovo bolo do testovania zapojených približne 540 000 žiakov sveta.
Na hlavnom meraní štúdie PISA 2015, ktoré uskutočnil NÚCEM 20. - 30. apríla 2015, sa zúčastnilo 292 škôl (ZŠ, 4-ročné a 8-ročné gymnáziá, SOŠ). Celkovo bolo otestovaných 6 350 15-ročných žiakov, z toho 3 035 dievčat a 3 315 chlapcov.
Ministra výsledky neprekvapili
Výsledky testovania ministra školstva Petra Plavčana neprekvapili. "Musíme sa touto témou vážne zaoberať a sú potrebné zmeny. Preto som veľmi rád, že sa začala reforma národný program výchovy a vzdelávania, ktorého cieľom by mala byť aj transformácia obsahu vzdelávania," uviedol Plavčan.
Minister pripomenul, že zlé výsledky sa objavili u žiakov, ktorí sú v poslednom roku povinného vzdelávania. Preto aj návrh zvýšiť počet rokov v povinnej školskej dochádzke považuje za rozumný. Žiaci budú podľa neho týmto opatrením motivovanejší dokončiť strednú školu.
„Aj tieto výsledky PISA nám ukazujú na to, že názory expertov, ktoré sa týkajú národného programu, sú správne,“ dodal.
Okrem toho chce ministerstvo pripraviť učebnice, metodické materiály a pozrieť sa aj na ďalšie vzdelávanie učiteľov. „Aj toto by mala byť jedna z tém. Pozrieť sa na učiteľské vzdelávanie a prípadne ho zmeniť tak, aby vyhovovalo, aby učiteľ prišiel pripravený na školu, pretože aj deti sú iné,“ dodal Plavčan s tým, že chce zároveň pracovať na zlepšení podmienok pre učiteľov.
Inštitút poukazuje na socio-ekonomické prostredie
Zatiaľ čo v minulosti sme mali horšie výsledky najmä znevýhodnených skupín, v roku 2015 sa však zhoršili už všetky deti. Skúsenosti zo zahraničia pritom ukazujú, že kvalitný vzdelávací systém dokáže deťom zo znevýhodneného socio-ekonomického prostredia výrazne pomôcť a zlepšenie nemusí byť na úkor najlepších.
Vyplýva to z analýzy výsledkov Slovenska v testovaní PISA 2015, ktorú vypracoval Inštitút finančnej politiky pod ministerstvom financií. Inštitút pripomína, že v slovenskom školskom systéme sa nedarí najmä deťom zo znevýhodneného socio-ekonomického prostredia, čo sa prejavuje aj na horších výsledkoch trhu práce.
Testovanie PISA podľa inštitútu ukazuje, že kvalitný vzdelávací systém dokáže deťom zo znevýhodneného socio-ekonomického prostredia výrazne pomôcť. "Krajiny ako Estónsko a Fínsko s malou variáciou v skóre študentov potvrdzujú, že dobré výsledky môže dosiahnuť celá populácia študentov. Znevýhodnené deti profitujú z predškolskej dochádzky. Zaškolenosť napríklad rómskych detí na Slovensku je však zhruba polovičná oproti majorite, pričom aj celkový podiel zaškolených detí starších ako štyri roky v materských školách je nízky," uvádza v analýze Inštitút finančnej politiky.
Viac peňazí, horšie výsledky
Inštitút sa zaoberá aj témou výdavkov na žiaka v slovenskom regionálnom školstve.
Výdavky pritom aj pre pokles počtu žiakov stúpajú. Zdroje v regionálnom školstve stúpli v roku 2015 o 5,51 percenta. "Podľa medzinárodných skúseností však objem zdrojov na študenta nad určitou úrovňou nemusí nutne viesť k lepším výsledkom, ale dôležité je ich použitie,"zdôrazňuje inštitút s tým, že pri zvyšovaní výdavkov do školstva je dôležité vedieť, akú hodnotu nám prinesie, alebo aké reformy sa prijali, aby sa výdavky premietli aj do lepších výsledkov.
V rokoch 2005 až 2013 Slovensko signifikantne zvýšilo výdavky na študenta regionálneho školstva, avšak neodrazilo sa to na zlepšení výsledkov v testoch PISA, naopak, výsledky sa zhoršili.
Beata
Balogová
