Na programe návrh ústavného zákona o bezpečnosti štátu
BRATISLAVA 9. januára (SITA) - Vláda sa vo štvrtok bude zaoberať balíčkom vojenských zákonov, ktoré pripravilo ministerstvo obrany. Všetky predložené normy sú pripravené v súlade s ambíciou SR stať sa členom NATO. Minister obrany Jozef Stank by chcel, aby
SITA
Tlačová agentúra
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
po schválení vo vláde boli zaradené na najbližšiu schôdzu Národnej rady SR.
Najdôležitejšou z predkladaných noriem je návrh ústavného zákona o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu. Norma upravuje vyhlásenie núdzového, výnimočného, vojnového stavu a vojny. Takisto presne vymedzuje rozsah obmedzenia základných práv a slobôd počas vyhlásenia niektorých z menovaných stavov. Návrh upravuje aj činnosť ústavných orgánov, ak im je v čase vojny, vojnového stavu či výnimočného stavu znemožnená činnosť. Ústavné právomoci vlády v takom prípade vykonáva Bezpečnostná rada, ktorej bude predsedať premiér. Jej členmi budú ministri obrany, vnútra, financií a zahraničných vecí a ďalší štyria členovia vymenovaní na návrh vlády prezidentom. Prezident má takisto právo iniciovať zvolanie Bezpečnostnej rady, vyžadovať od jej členov informácie a predkladať rade svoje návrhy v otázkach bezpečnosti.
V prípade, že bude znemožnená činnosť Národnej rady SR (NR SR), jej ústavné právomoci bude vykonávať Parlamentná rada. Predsedom tejto rady bude predseda parlamentu, ďalšími členmi podpredsedovia parlamentu, predsedovia a podpredsedovia výborov a zástupcovia poslaneckých klubov. Návrh ústavného zákona vypracovalo Ministerstvo obrany SR.
Vláda taktiež posúdi návrh zákona o obrane Slovenskej republiky, ktorý by mal nahradiť doterajší právny predpis z čias Československej socialistickej republiky. Pri úprave základných otázok obrany SR vychádza z bezpečnostnej, obrannej a vojenskej stratégie, ktoré už schválila aj Národná rada. Zákon definuje systém obrany štátu, stanovuje úlohy pre obce, kraje a vyššie územné celky ako aj práva a povinnosti občanov a firiem pri príprave na obranu štátu alebo pri samotnej obrane. Ide najmä o pracovnú povinnosť, povinnosť poskytnúť ubytovanie alebo časť majetku. Zákon hovorí aj o vyvlastnení nehnuteľností vo verejnom záujme, pokutách a náhrade škody za použitie vecí (napríklad áut) právnických osôb. Vytvára tiež právny základ pre plánovanie obrany štátu.
Kabinet sa bude tiež venovať návrhu zákona o ozbrojených silách Slovenskej republiky, ktorý upravuje základné zloženie ozbrojených síl, pričom vychádza zo schválenej Obrannej stratégie SR a Vojenskej stratégie SR i z Koncepcie rozvoja ozbrojených síl SR - Model 2010. Poslednou normou je návrh zákona o brannej povinnosti, kde sa novým spôsobom vymedzuje jej rozsah, znižuje sa veková hranica zániku brannej povinnosti na 55 rokov, novým spôsobom sa definuje odvod a taxatívne sa ustanovuje zloženie vyššej odvodovej komisie s vymedzením jej pôsobnosti.
Minister obrany Jozef Stank predkladá na rokovanie vlády ešte ďalšie štyri materiály, medzi iným návrh koncepcie reformy systému obrany štátu. Tento materiál je však tajný.