BRATISLAVA. Poštou budeme môcť naďalej voliť iba vo voľbách do Národnej rady SR. Parlament totiž odmietol novelu zákona o podmienkach výkonu volebného práva, ktorou chceli poslanci SaS a OĽaNO-NOVA umožniť hlasovanie poštou pri všetkých voľbách a celoštátnych referendách.
Odmietnutá právna norma mala umožniť hlasovanie poštou aj pri voľbách do samosprávy obcí, v prvom kole krajských volieb, prvom kole voľby prezidenta SR, vo voľbách poslancov Európskeho parlamentu a pri celoštátnych referendách.
Opoziční poslanci Martin Klus, Juraj Droba, Milan Laurenčík (všetci SaS) a Jozef Viskupič (OĽaNO-NOVA) tvrdia, že moderné občianstvo odohrávajúce sa v čoraz globalizovanejšom svete predpokladá možnosť voliť si svojich zástupcov bez ohľadu na aktuálne miesto pobytu.
"Cieľom predkladanej novely zákona je teda posilnenie zastupiteľského princípu v modernej demokratickej spoločnosti, ako aj posilnenie miery volebnej účasti na úrovni komunálnych volieb, prvého kola volieb do samosprávnych krajov, prvého kola prezidentských volieb a volieb do Európskeho parlamentu," vysvetlili.
To, že návrh v pléne neprejde, naznačovalo už nedávne vyjadrenie ministerstva vnútra, že z vecného hľadiska je poslanecký návrh novely zákona nedotiahnutý a povrchný. Rezort poukázal na technické záležitosti, pre ktoré by zákon nebol realizovateľný.
Poslanci sa zaoberali aj:
Posudzovaním bezúhonnosti pedagogických zamestnancov
Poslanci v utorok novelu zákona o pedagogických a odborných zamestnancoch od poslancov Lucie Ďuriš Nicholsonovej, Juraja Drobu a Natálie Blahovej (všetci SaS) posunuli do druhého čítania.
Liberáli navrhujú, že v prípade obzvlášť závažného úmyselného trestného činu, trestného činu prijímania úplatku, podplácania, nepriamej korupcie, znásilnenia, sexuálneho násilia, sexuálneho zneužívania, týrania blízkej a zverenej osoby a trestného činu výroby detskej pornografie, by sa za bezúhonného nemal považovať ten, komu bolo odsúdenie za takýto trestný čin zahladené, alebo na ktorého sa hľadí, akoby nebol pre takýto trestný čin odsúdený.
Podľa novely sa má bezúhonnosť preukazovať odpisom z registra trestov. Týkať sa to má aj učiteľov, ktorí už svoje povolanie vykonávajú.
Na základe súčasného zákona o pedagogických a odborných zamestnancoch sa za bezúhonného považuje ten, kto nebol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, alebo za trestný čin spáchaný z nedbanlivosti v súvislosti s výkonom pedagogickej alebo odbornej činnosti. Bezúhonnosť sa preukazuje pred nástupom do zamestnania výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace.
Novelou zákona o eGovernmente
Parlament rokuje o novele zákona o eGovernmente v skrátenom v skrátenom legislatívnom konaní. Novela prešla do 2. čítania. Podľa právnej úpravy by sa mal termín povinnej aktivácie elektronických schránok pre podnikateľov opäť predĺžiť, tentokrát do 30. júna budúceho roka.
Novú povinnosť pre podnikateľov stanovil pritom zákon už pred tromi rokmi a termín sa už predlžoval z 1. júla 2016 na 1. januára 2017."Chcem povedať, že naozaj tentokrát už pôjde o posledné predĺženie," konštatoval minulý týždeň po rokovaní vlády podpredseda vlády pre investície a informatizáciu Peter Pellegrini.
Ako dodal, tí podnikatelia, ktorí si schránku aktivovali, budú od 1. januára 2017 alebo od momentu aktivácie dostávať úradné rozhodnutia od štátnych orgánov elektronicky.Ako povedal v rozprave v prvom čítaní poslanec za SaS Karol Galek, v porovnaní s Českou republikou "pokrivkávala" mediálna kampaň. "Pre mňa tým základným problémom je, že samotná verejná správa do dnešného dňa tieto schránky plnohodnotne nevyužíva," konštatoval poslanec.
Ako argument použil údaj zo stránky slovensko.sk o počte neprečítaných správ orgánmi verejnej moci. "K 5. decembru to bolo číslo 434 090 neprečítaných správ, ktoré boli doručené týmto orgánom a neboli ani len otvorené," zhrnul Galek. Opozičný poslanec však poznamenal, že novelu strana podporí, pretože je v prospech občanov a právnických osôb.
O predĺženie termínu požiadala Slovenská obchodná a priemyselná komora. Dôvodom je nepripravenosť slovenských podnikateľov na nový systém. Ako uviedol v materiáli Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu, napriek pôvodne trojročnej prechodnej lehote, posilneným kapacitám na strane Ministerstva vnútra SR a mediálnej kampani je nárast počtu štatutárov právnických osôb, zapísaných v obchodnom registri, ktorí majú elektronický občiansky preukaz s elektronickým čipom a bezpečnostným osobným kódom (eID), stále nedostatočný, len na úrovni približne 25 percent.
Dostál: Vláda ignoruje uznesenie o audite verejnej správy
Vláda už päť rokov ignoruje uznesenie parlamentu o audite verejnej správy. Ako sa uvádza v stanovisku poslanca (klub SaS) a predsedu OKS Ondreja Dostála, národná rada koncom roka 2011 zaviazala vládu, aby vykonala komplexný audit verejnej správy a predložila ho parlamentu. Dodnes sa tak podľa neho nestalo. "V súvislosti s prijímaním ústavného zákona o dlhovej brzde ako podmienka podpory poslancov zo strany vtedy opozičného Smeru, ako i na nátlak ZMOS-u, na čele ktorého bol v tom čase nominant Smeru a primátor Nitry Jozef Dvonč, bolo 8. decembra 2011 v parlamente na návrh výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, ktorý vtedy viedol primátor Žiliny a poslanec Smeru Igor Choma, schválené uznesenie, požadujúce od vlády vykonať komplexný audit výkonu kompetencií podľa jednotlivých úrovní verejnej správy a zabezpečenie ich financovania a predložiť ho Národnej rade SR," povedal Dostál. Následne tiež podľa neho odchádzajúca vláda Ivety Radičovej 22. februára 2012 uložila ministrom spracovať a následne do 15. septembra 2012 i predložiť na rokovanie vlády súhrnný audit výkonu kompetencií verejnej správy a návrh na zabezpečenie financovania kompetencií verejnej správy.
Šéf parlamentu sa nebude musieť vzdať členstva v strane
Predseda Národnej rady (NR) SR sa po nástupe do funkcie nebude musieť vzdať členstva v politickej strane alebo hnutí. Parlament totiž odmietol novelu Ústavy SR, ktorou chcelo hnutie OĽaNO-NOVA túto novinku zaviesť. Právna norma mala zabezpečiť, aby šéf parlamentu bol nadstranícky a nepôsobil v prospech politickej strany či hnutia.
Snemovňa odmietla aj novelu zákona o obecnom zriadení, ktorým chcelo OĽaNO-NOVA zaviesť Etický kódex pre správanie komunálnych poslancov. Právna norma mala riešiť aj právo na dobrú správu vecí verejných. Obyčajní sú presvedčení, že každý má právo na dobrú správu vecí verejných. Preto chceli, aby fyzické a právnické osoby mohli svoje návrhy a podnety predniesť priamo na zasadnutiach obecných zastupiteľstiev.
