BRATISLAVA. Niekoľko výraznejších osobností a jeden extrémista. Kým hlasy pre viacerých kandidátov koalície, opozície či nezávislých sa budú trieštiť, radikálovi môže stačiť aj desať percent hlasov a región poľahky ovládne. Stačí, ak s najvyšším počtom hlasov vyhrá jednokolové župné voľby, ktoré aktuálne presadzuje vládna koalícia.
Neplatí to len pre banskobystrický región, kde je županom predseda extrémistickej ĽSNS Marian Kotleba a proti ktorému sa chcú zatiaľ postaviť známy opozičný aj nezávislý kandidát s prípadnou podporou Smeru.
ĽSNS, ktorá sa dostala po marcových voľbách do parlamentu, zvažuje nasadiť v budúcoročných župných voľbách kandidátov do viacerých krajov. "Veľmi aktívne" zapojenie sa do volieb potvrdil pre SME poslanec ĽSNS Milan Uhrík. On sám by mohol kandidovať za župana v Nitrianskom kraji.
„Zvažujeme to, ale tých mien je viac a všetko je stále otvorené,“ povedal Uhrík o svojej kandidatúre.
Politológ a odborník na extrémizmus Tomáš Nociar hovorí, že Uhrík či ďalší kandidáti extrémnej pravice môžu vo voľbách uspieť.
Proti Kotlebovi z Múzea SNP. Riaditeľ Mičev hľadá podporu všetkých demokratov Čítajte Zmena pravidiel
Poslanci v utorok posunuli do druhého čítania koaličný návrh zákona, ktorý mení pravidlá pre župné voľby. Zásadnou zmenou je predĺženie funkčného obdobia županov zo štyroch na päť rokov a zrušenie dvoch kôl volieb. Koalícia má v parlamente väčšinu a je pravdepodobné, že zákon po Novom roku schvália.
V budúcoročných voľbách by tak vyhral kandidát, ktorý by v prvom kole získal najviac hlasov.
Poslanec SaS Martin Klus, ktorý bude kandidovať za banskobystrického župana, povedal, že ak vládna koalícia nezruší dvojkolový proces voľby, SaS podporí zmenu ústavného zákona o predĺžení mandátu županov. "Je to naša ponuka. Ak na to nepristanú, pri novele ústavy sa zdržíme hlasovania," povedal.
