BRATISLAVA. Poslanci Národnej rady SR nezobrali na vedomie mimoriadnu správu verejnej ochrankyne práv Jany Dubovcovej o nezákonných praktikách na policajných staniciach. Za správu hlasovalo len 39 poslancov, nepodporili ju poslanci Smeru-SD, SNS, ĽSNS a väčšina Mosta-Híd.
Neprešiel ani opozičný návrh, aby parlament nad situáciou vyjadril znepokojenie a požiadal ministra vnútra Roberta Kaliňáka (Smer-SD) o nápravu a predloženie Správy o zabezpečení dodržiavania zákonného postupu pri obmedzovaní osobnej slobody policajnými orgánmi.
Priestory mimo zákon
Dubovcová totiž v správe konštatuje, že polícia má vytvorené priestory, ktoré využíva na obmedzenie osobnej slobody osôb, no nie sú celami policajného zaistenia a neplatí v nich právny režim.
Ombudsmanka tieto priestory nazýva kobky. "Nie sú vybavené vodou ani zvončekom na privolanie pomoci, sú tam madlá a háky na pripútanie. Niektorí zadržaní tam boli viac ako 24 hodín, pričom podľa zákona by tam nemali byť ani sekundu. Majú byť v riadnej cele," uviedla ombudsmanka.
Podľa jej slov by sa takéto priestory využívať nemali alebo je potrebné pripraviť takú právnu úpravu, ktorá by to dovoľovala, ale tak, aby to bolo v súlade so základnými ľudskými právami a medzinárodnými dohovormi. "Policajný prezident Tibor Gašpar avizoval ešte vlani, že takúto právnu úpravu predloží, ale neurobil to. Podľa mňa preto, lebo to nevie takto naformulovať," myslí si Dubovcová.
Tvrdí tiež, že policajti akoby si odkladali ľudí na vykonanie určitých úkonov, v zákone je pritom napísané, že s takouto osobou majú pracovať ihneď. "Obhajovať v tomto políciu je neprípustné, lebo hrubo porušuje zákon. Sme demokratický a právny štát, ak sa o niečom takom dozvieme, musíme konať. Ak policajti potrebujú takéto priestory, vytvorme ich, ale tak, aby tam bola voda, svetlo či zvonček," apelovala verejná ochrankyňa práv.
Kaliňák vedie s Dubovcovou spor o vyhradených policajných priestoroch už dlho Čítajte Sú takmer všade
Kaliňák už skôr povedal, že vyhradené priestory, ktoré polícia využíva na obmedzenie osobnej slobody osôb, ale nie sú celami policajného zaistenia, sa nachádzajú na takmer každom obvodnom policajnom oddelení.
"Sú to miesta, kde sú dočasne obmedzené osoby, ktoré sú nebezpečné pre svoje okolie a mohli by zraniť ľudí, utiecť alebo poškodiť samých seba. Sú to klasické cely, ktoré však nemajú taký štandard ako cela predbežného zadržania," podotkol.
Ministerstvo v správe pre výbor uviedlo, že v roku 2013 navštívil policajné útvary Európsky výbor na zabránenie mučeniu a neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu (CPT). Podľa MV existenciu samotných priestorov nenamietal, dal však isté odporúčania.
Liberáli žiadajú prieskum na policajných staniciach kvôli vyhradeným priestorom Čítajte "Vzhľadom na malé rozmery a nedostatočné vybavenie väčšina vyhradených priestorov je jednoznačne nevhodná na zadržiavanie osôb na dlhší čas ako niekoľko hodín. CPT preto odporúča, aby sa vyhradené priestory nepoužívali a zadržiavanie osôb na dlhší čas ako niekoľko hodín a nikdy nie cez noc," uviedol európsky výbor.
Rezort pripomína, že v zmysle toho odporúčania vydal policajný prezident Gašpar rozkaz, ktorým bolo okrem iného "určené využívanie priestoru len po individuálnom posúdení každého prípadu a len na nevyhnutne potrebný čas". V stanovisku ministerstva sa tiež píše, že ak je zadržaná osoba na útvare, ktorý nemá zriadenú celu policajného zaistenia, tak je potrebné určiť, kde sa bude nachádzať.
"Tu treba prihliadať na bezpečnosť policajtov, ako aj osoby, ktorých sloboda je obmedzená. Zároveň sa prihliada na to, aby určené miesto neumožňovalo verbálny alebo vizuálny kontakt s inými osobami ako príslušníkmi polície," napísalo ministerstvo s tým, že policajné prezídium plánuje rekonštrukciu týchto priestorov.
Kotlebovci so zbraňami neuspeli
Občania SR nedostanú možnosť používať na ochranu života, zdravia a majetku okrem krátkych strelných zbraní aj dlhé. Poslanci nepodporili ani návrh novely zákona o strelných zbraniach a strelive, ktorý predložili poslanci ĽSNS.
Súčasný zákon hovorí, že na zabezpečenie ochrany osoby a majetku slúžia skupiny zbrojných preukazov A a B. Tie oprávňujú držiteľov na držanie, prípadne aj nosenie výlučne krátkych strelných zbraní. "Zhoršovanie bezpečnostnej situácie a s ním spojená potreba účinnejšej ochrany životov, zdravia a majetku obyvateľov vyvoláva verejný tlak na rozšírenie možnosti použiť na obranu zbraň, ktorá bude čo najlepšie prispôsobená fyzickým danostiam a schopnostiam majiteľa," tvrdili autori novely.
Podľa ich slov potreba účinnej ochrany vyvoláva v kruhoch odbornej verejnosti aj diskusiu o vhodnosti, resp. o dostatočnej účinnosti krátkych zbraní najmä pri ochrane a obrane majetku alebo pri útoku viacerých útočníkov. Najjednoduchšou možnosťou, ako občanom poskytnúť efektívnejšie zbrane na ochranu, je preto podľa ĽSNS poskytnúť im možnosť na tento účel využívať aj dlhé strelné zbrane. Tieto v súčasnosti možno používať výlučne na športové účely alebo v poľovníctve.
Neprešli im ani tašky a zvrchovanosť
Kotlebovci neuspeli ani s návrhom novely zákona o odpadoch, ktorá mala obmedziť používanie jednorazových plastových tašiek, vreciek, tanierov, pohárov a príborov. Poslanci ĽSNS žiadali zakázať ich predaj či bezplatný výdaj v obchodoch. Do zákona malo pribudnúť obmedzenie, podľa ktorého "distribútorovi, ktorý distribuuje tovary konečnému spotrebiteľovi, sa zakazuje predávať alebo bezplatne poskytovať spotrebiteľovi jednorazové plastové tašky a vrecká do hrúbky 0,05 milimetra, jednorazové plastové poháre, taniere a príbory". Zákaz sa nemal vzťahovať na biologicky rozložiteľné materiály.
Do tretice ĽSNS neprešiel ani návrh na zmenu Ústavy SR, ktorým chceli "vytvoriť ústavné predpoklady pre obnovenie zvrchovanosti (suverenity) Slovenskej republiky". Tú podľa nich Slovensko stratilo po vstupe do Európskej únie v roku 2004. Obnoviť suverenitu chcela ĽSNS vypustením vety z ústavy, ktorá hovorí: "Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky."
Zvrchovanosť je podľa ĽSNS jedným zo základných ústavných princípov a pilierov na ktorých musí stáť Slovenská republika. "Jej dôležitosť dokazuje fakt, že je ustanovená hneď v prvom článku, v prvom odseku a v prvej vete Ústavy SR," zdôraznili kotlebovci.
Poslanci ďalej rokovali o:
- Verejná správa SR hospodárila vlani so schodkom 2,13 miliardy eur alebo 2,7 % hrubého domáceho produktu (HDP). Po revidovaných výsledkoch za dva predchádzajúce roky dosiahol deficit v medziročnom porovnaní rovnakú hodnotu. Vyplýva to zo Súhrnnej výročnej správy SR za rok 2015 z dielne rezortu financií, o ktorej diskutovali poslanci v úvode 11. rokovacieho dňa 11. schôdze Národnej rady (NR) SR. Súhrnná správa zároveň uvádza, že celkové príjmy verejnej správy za minulý rok dosiahli 33,72 miliardy eur (42,9 % HDP) a celkové výdavky 35,85 miliardy eur (45,6 % HDP). Hrubý verejný dlh dosiahol ku koncu minulého roka 41,29 miliardy eur alebo 52,5 % HDP, v pomere k produkcii ekonomiky tak medziročne klesol o 1,1 p.b. Štrukturálny deficit dosiahol vlani výšku 1,9 % a medziročne tak klesol o 0,1 % HDP.
Začiatok okupácie Česko-Slovenska vojakmi Varšavskej zmluvy (21.8.1968) a jej koniec (21.6.1991) pamätnými dňami nebudú. Plénum NR SR dnes nepodporilo návrh novely zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch od poslancov OĽaNO-NOVA, ktorým chceli zaviesť tieto dva nové pamätné dni.
Obyčajní argumentovali, že okupácia bola násilným, vojenským potlačením vtedajšieho pokusu o demokratizačné politické zmeny v Česko-Slovensku a začiatok procesu tzv. normalizácie, ktorej dôsledky sa prejavujú doteraz. "Pozemný sled okupačných vojsk tvorilo 30 divízií sovietskej armády, tri divízie poľskej armády, jedna motostrelecká divízia maďarskej armády, jeden bulharský motostrelecký pluk a niekoľko desiatok špecialistov z NDR. Súhrnné počty vojsk sa odhadujú na viac ako pol milióna vojakov, približne 6300 tankov a obrnených transportérov, 2000 diel a 950 lietadiel," uviedlo hnutie OĽaNO-NOVA.
