BRATISLAVA. Posledná riadna schôdza Národnej rady SR v roku 2016 sa vo štvrtok skončila. Jedenásť rokovacích dní trvajúce zasadnutie ukončilo plénum hlasovaním o niektorých opozičných návrhoch.
Najbližšie riadne zasadnutie zákonodarného zboru začne koncom januára 2017.
V budúcom roku by mali poslanci stráviť v pléne celkovo 84 rokovacích dní. Vyplýva to z harmonogramu schôdzí, ktorý bol schválený na poslaneckom grémiu. Prvá klasická schôdza v novom roku sa začne 31. januára. Ďalšie štartujú 21. marca, 9. mája, 13. júna, 5. septembra, 10. októbra a 28. novembra.
Najviac rokovacích dní, po 12, strávia poslanci v laviciach v máji, júni, septembri a októbri. Jedenásť rokovacích dní ich čaká vo februári, deväť v decembri, osem v marci, štyri v apríli, tri v novembri a jeden v januári. V júli a v auguste by parlament nemal rokovať vôbec.
Parlamentné schôdze sa štandardne začínajú v utorok, bežný rokovací deň trvá od 09.00 do 19.00 h s dvojhodinovou obedňajšou prestávkou. V piatok sa končí zasadnutie skôr, najčastejšie o 14.00 h, v pondelok plénum spravidla nezasadá.
Poslanci sa však schádzajú v pléne aj mimo harmonogramu. Napríklad, ak minimálne 30 z nich požiada predsedu parlamentu o zvolanie schôdze, snemovňa sa musí zísť do siedmich dní.
Vyrovnať sa s inými krajinami
Výsluhové dôchodky pre bývalých príslušníkov štátnej bezpečnosti a ich zložiek sa nebudú plošne zdaňovať o 50 percent. Politickí väzni, ich manželky, manželia alebo ich vdovy a vdovci nedostanú jednorazový finančný príspevok vo výške 1 000 eur.
Parlament vo štvrtok totiž odmietol novelu zákona o protikomunistickom odboji z dielne OĽaNO-NOVA.
Obyčajní chcú bývalým eštebákom zdaniť výsluhové dôchodky o polovicu Čítajte "Hlavným účelom návrhu zákona je ukončiť po 27 rokoch od Nežnej revolúcie nespravodlivý a neúctivý stav v demokratickej spoločnosti, kde tí, čo roky boli utláčateľmi a prenasledovali osoby, mučili ich a popierali základné ľudské práva, hlavne slobodu slova, poberajú dnes vysoké výsluhové dôchodky a tí, čo rukami týchto osôb trpeli, majú nízke starobné dôchodky," vysvetľovali svoj návrh poslanci.
Poukazovali, že ak by návrh prešiel, Slovensko by sa pripojilo k iným krajinám, ktoré sa vyrovnali so svojou nedemokratickou minulosťou a siahli príslušníkom tajných služieb na ich výsluhové dôchodky alebo príplatky za služby v týchto tajných bezpečnostných zložkách.
Ako príklady uvádzajú Nemecko, Maďarsko a Poľsko.
Zrovnoprávnenie povinností neprešlo
Predseda vlády SR nebude mať samostatným zákonom uloženú povinnosť dodržiavať zákony ako každý občan v súlade so sľubom, ktorý skladá do rúk prezidenta. Plénum Národnej rady SR nepodporilo návrh zákona o zrovnoprávnení povinností občanov Slovenskej republiky s povinnosťami predsedu vlády, ktorý predložil poslanec Milan Krajniak (Sme rodina).
Podľa poslanca má Slovensko právny štandard banánovej republiky, keďže predseda vlády požíva od niektorých orgánov štátu imunitu, ktorá je nezákonná. Krajniak uviedol, že premiér Robert Fico (Smer-SD) sa dlhodobo a opakovane vyhýba súdu s tým, že sa mu nepodarilo doručiť predvolanie ako svedka.
"Sudca, ktorý má nástroje na jeho predvolanie, to však odmieta s vysvetlením, že premiérovi a ani poslancovi NR SR by takéto niečo neurobil," povedal.
Pripomenul, že súdy nevedeli doručiť Ficovi zásielku napríklad pri kauze Osrblie, keď polícia povedala, že premiéra nevie nájsť. Fica nezastihli, ani keď mal svedčiť v kauze Počiatek a kokaín. "Sudkyňa vtedy povedala, že políciu nepožiada o súčinnosť pri premiérovi, lebo by to neurobila ani pri poslancovi NR SR," podčiarkol.
Krajniak je presvedčený, že takýmto konaním sudcu a predsedu vlády dochádza k znemožneniu zákonných prostriedkov zabezpečenia účasti premiéra na konaní pred súdom, čím sa vytvára nerovnosť zákona.
"V prípade občana sudcovia konajú ihneď, napríklad jeho predvedením pred súd. Predsedovi vlády je tak de facto poskytovaná imunita na porušovanie zákona, ktorá je v našom právnom poriadku neodôvodnená a neprípustná," konštatoval.
Zákonom chcel preto Krajniak uložiť predsedovi vlády SR povinnosť dodržiavať zákony ako každý občan v súlade so sľubom, ktorý skladá. Ak by premiér zásielky nepreberal, podľa nového zákona nemal mať takúto povinnosť ani bežný občan.
Financovanie aktivít v rámci predsedníctva
Najvyšší kontrolný úrad SR nemusí ísť na Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR skontrolovať financovanie odborných a spoločenských aktivít v rámci predsedníctva SR v Rade Európskej únie (EÚ). Plénum totiž neprijalo uznesenie z dielne parlamentného zahraničného výboru, ktorým mala Národná rada SR zaviazať NKÚ ku kontrole.
NKÚ sa mal podľa uznesenia pozrieť na dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov a hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti pri nakladaní s verejnými prostriedkami v rezorte diplomacie vo vzťahu k prideľovaniu zákaziek na organizáciu odborných a spoločenských aktivít súvisiacich so slovenským predsedníctvom v Rade EÚ.
Kontrolný úrad sleduje aktivity slovenského predsedníctva Čítajte Zahraničný výbor pripomína, že v posledných dňoch rezonuje vo verejnosti téma prideľovania zákaziek na organizáciu odborných a spoločenských aktivít súvisiacich so slovenským predsedníctvom.
"Je žiaduce, aby sa pre pretrvávajúce podozrenia uskutočnila kontrola dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov a hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti pri nakladaní s verejnými prostriedkami na tomto ústrednom orgáne štátnej správy," odôvodňoval snahu o kontrolu výbor.
Kontrola by bola podľa výboru v záujme riadneho prešetrenia celej záležitosti a posilnenia dôvery verejnosti vo fungovanie orgánov verejnej moci.
