BRATISLAVA. Bývalého predsedu Matice slovenskej Jozef Markuša v piatok Okresný súd Bratislava III uznal za vinného z prečinu porušenia povinností pri správe cudzieho majetku.
Markuš dostal trest jeden rok s dvojročnou podmienkou. Ide o prvostupňové rozhodnutie, rozsudok nie je právoplatný, keďže sa obe strany odvolali.
Trestné oznámenie na Markuša podalo nové vedenie Matice na čele s Mariánom Tkáčom v roku 2011. Jozefovi M. kladie súd za vinu uznanie dlhu dcérskej spoločnosti Matice slovenskej – Matičného fondu.
Zmluvu o prevzatí dlhu vo výške vyše 202-tisíc eur Jozef Markuš podpísal v roku 2007. Dlh bol splatený v dvoch splátkach zo ziskov tlačiarenskej spoločnosti Neografia, v ktorej mala Matica 80-percentný podiel.
Sudca pri vynesení rozsudku zdôraznil, že zmluva bola nevýhodná pre Maticu a nepochybne jej bola spôsobená škoda. Nešlo o nevydarenú finančnú operáciu, ale zmluva sa dá chápať ako dar tretej osobe, uviedol sudca.
Výšku trestu odôvodnil aj tým, že si nemyslí, že išlo o úmyselné konanie. Náhradu škodu si má súčasné vedenie Matice slovenskej uplatniť v civilnom procese.

Prokurátorka v záverečnej reči zdôraznila, že je nespochybniteľné, že Markuš v roku 2007 podpísal zmluvu o prevzatí dlhu Matičného fondu.
Išlo pritom o dve samostatné právnické osoby a Matica slovenská na prevzatie a uhradenie premlčaného dlhu nemala podľa prokurátorky žiadny racionálny ekonomický dôvod.
Prokurátorka v záverečnej reči požiadala o trest na dolnej hranici trestnej sadzby. Jozef Markuš sa na pojednávaní nezúčastnil zo zdravotných dôvodov. V písomnom stanovisku odmietol svoju vinu.
Obhajca Stanislav Jakubčík požiadal súd o jeho oslobodenie v zmysle zásady "in dubio pro reo" (v prípade pochybností v prospech obžalovaného). Obe strany sa proti rozsudku odvolali.
V minulosti obvinenia na jeho adresu označil „za absurdné a ponižujúce“.
„Dvadsať rokov som sa snažil, aby Matica nesmerovala nadol, ale naopak, aby fungovala ako národná inštitúcia," vyhlásil na predchádzajúcich pojednávaniach. Povedal, že v prípade riešenia situácie v Matičnom fonde „išlo o snahu pomáhať a zachraňovať, a zdalo sa to racionálne“.
„Nečakal by som, že ma bude raz niekto obviňovať z poškodzovania Matice. Všetko som odložil nabok a obetoval práci pre túto inštitúciu. Starostlivosti o Maticu a jej majetok som venoval všetky svoje sily a čas a s tým nie je zlučiteľné zanedbávanie o jej majetok," prečítal zo stanoviska Markuša jeho advokát.
Obhajca Jakubčík v záverečnej reči uviedol, že podpísanie zmluvy o prevzatí dlhu nebol akt svojvôle, ale kolektívne rozhodnutie urobené v najlepšej viere. Snažili sa zachrániť Matičný fond, ktorý bol dôležitou súčasťou Matice, vyhlásil.
Úhrada dlhu nespôsobila škodu ako ju vníma prokuratúra, podčiarkol obhajca. Zároveň uviedol, že s Markušom strávil ako s klientom veľa času. Podľa neho exšéfa Matice vnímajú ľudia ako osobu, ktorá urobila pre Maticu slovenskú veľa a je smutné, že na sklonku života sa ocitol pred sudom.