BRATISLAVA. Kedysi dvaja najsilnejší muži Smeru po predsedovi Robertovi Ficovi sedeli v sobotu na prešovskom sneme strany za jedným stolom. Pavol Paška zažíval politickú porážku rovnako ako pred dvoma rokmi, keď verejne oznamoval svoju rezignáciu na post predsedu parlamentu po kauze piešťanského CT.
Minister vnútra Robert Kaliňák však naňho tentoraz nedozeral a sám čakal, ako delegáti rozhodnú o jeho budúcnosti v strane. Robert Fico ho podržal a navrhol ho na znovuzvolenie do funkcie podpredsedu.
Fico sedel pri inom stole a po svojom boku mal ministra kultúry Mareka Maďariča. „Tento snem nemal žiadnu ambíciu vyvodzovať zodpovednosť v nejakej kauze,“ povedal Maďarič.
Premiér Fico oznámil, že dvaja bývalí podpredsedovia Paška a Dušan Čaplovič sa sami rozhodli neuchádzať sa o znovuzvolenie. Kaliňáka na podpredsednícky post opätovne navrhol, hoci jeho voličská popularita klesá pre kauzu Bašternák.
V exkluzívnom prieskume agentúry Focus pre denník SME pätina voličov Smeru uviedla, že Robert Kaliňák by mal pre aféru s Ladislavom Bašternákom odstúpiť z funkcie ministra vnútra.
„Volili sme tak ľudsky, srdcom. My ho skôr ľutujeme, ako odsudzujeme,“ povedal o Kaliňákovi jeden z delegátov Smeru po voľbe. Svoje priezvisko nechcel povedať.
Kaliňák vo voľbe nakoniec získal 318 hlasov. Predbehol ho Peter Pellegrini s 348 hlasmi a Peter Kažimír s 345 hlasmi. Maďarič získal 311 hlasov. Čaploviča a Pašku nahradili žilinský župan a poslanec Juraj Blanár, ktorého volilo 311 delegátov, a minister hospodárstva Peter Žiga, ktorý dostal 300 hlasov.
Fico ako jediný kandidát post predsedu Smeru obhájil.
O dôvodoch rozhodnutia opätovne nekandidovať nebolo Paškovi do reči. Po voľbe sa rýchlo vytratil do zákulisia prešovského Divadla Jonáša Záborského a medzi novinármi sa už viac neobjavil. V strane však spolu s Čaplovičom neskončil úplne a budú členmi jej predsedníctva.

Tajné voľby, tajná diskusia
Pred straníckym snemom sa čakalo najmä na to, či sa Smer politicky vyrovná s kauzou Bašternák, ktorá siaha ku Kaliňákovi.
„Ak ostane podpredsedom Robo Kaliňák, tak je to vlastne v princípe zbytočný personálny snem,“ napísala pred víkendom eurposlankyňa za Smer Monika Flašíková-Beňová.
Na výsledky hlasovania nakoniec nepočkala. Svoj skorý odchod odôvodnila chorobou. Po sneme napísala na sociálnej sieti, že je už „vážne trápne, keď predseda strany nevie reagovať na opodstatnené postoje a kritiku ničím vecným alebo zmysluplným, len frázami o odtrhnutosti od reality“.
Fico o nej na tlačovej besede po konci snemu povedal, že žije v bubline v Bruseli a nepozná slovenské reálie.
Marek Maďarič odmietol, že by za poklesom preferencií Smeru bola len kauza Bašternák. Dôvodov je podľa neho viac, napríklad únava a opotrebovanosť strany.
Vyhlasovanie výsledkov volieb aj diskusia boli tajné. Novinári mali zákaz vojsť do sály a celý čas sa mohli pohybovať len v priestoroch pre nich vyhradených.

Rómovia a novinári za nepriateľov
V prvej časti snemu vystúpil Fico s príhovorom, kde oznámil, že politická korektnosť je preňho mŕtva.
„Korektnosť nás zabíja,“ odôvodnil a vyzval delegátov, aby nazývali veci pravými menami, lebo inak prídu k moci extrémisti.
Spomenul aj viaceré, podľa neho "umelo nafúknuté" kauzy ako predražený nákup CT prístroja, pre ktorý odstúpil z postu šéfa parlamentu Paška, či podozrenia z predražených podujatí slovenského predsedníctva v Rade Európskej únie, ktoré siahajú k ministrovi zahraničných vecí Miroslavovi Lajčákovi. Fico kauzu, na ktorú upozornila bývalá zamestnankyňa ministerstva Zuzana Hlávková označil za mediálnu bublinu. O kauze Bašternák sa nezmienil vôbec.
Za nových nepriateľov si Smer vytýčil ľudí v rómskych osadách. „Dosť bolo tolerancie," povedal Fico. V osadách podľa neho musia začať robiť poriadky. Je preto pripravený hádať sa aj s ombudsmankou Janou Dubovcovou, ktorá v minulosti viackrát upozornila na neprimerané zásahy v rómskych osadách.
Zvýšenie počtu policajtov v problémových osadách a represívnejší postup ohlásil v prejave aj Kaliňák.
Obaja útočili aj na médiá. Fico, ktorý nedávno označil niektorých novinárov za špinavé protislovenské prostitútky, k nim plánuje byť v budúcnosti ešte tvrdší. Médiá a pravicové strany obvinil aj z nárastu extrémizmu na Slovensku. Smer bol pritom pred vstupom extrémistickej ĽSNS Mariana Kotlebu do parlamentu štyri roky vo vláde sám.
„Myslím si, že kritika vyslovená na prácu médií je vo veľkej miere oprávnená, iná otázka je, kto aké slová používa,“ povedal Maďarič o Ficových útokoch na médiá. Po tlačovej besede zostal medzi novinármi. Kaliňák z nej odišiel spolu s Ficom hneď po ukončení.

Programové priority Smeru
Strana na sneme predstavila aj nové programové priority na rok 2017. Nezamestnanosť už podľa premiéra nie je problém a nahradila ju cena, ktorú ľudia za prácu dostávajú. Plánuje preto zvyšovať napríklad minimálnu mzdu na úroveň 500 eur do roku 2019, materskú aj príspevok za starostlivosť pre ľudí, ktorí sa doma starajú o choré deti alebo starých ľudí.
Fico tiež varoval pred riešením "abstraktných ľudskoprávnych tém" či pred "vytváraním exkluzívnych podmienok pre utečencov". Smer sa podľa neho musí orientovať najmä na svojich voličov a až potom riešiť témy, ktoré im vnucujú iní.
Na prípravu nového programu zriadil Smer skupinu, ktorú povedie Maďarič. Ten za jej členov navrhol Petra Kažimíra, Petra Pellegriniho, Juraja Blanára, Róberta Madeja, Jána Podmanického a Vladimíra Faiča.


Beata
Balogová
