BRATISLAVA. V roku 2012 mal staronový minister vnútra Robert Kaliňák zo Smeru jasnú víziu. Keď sa krátko po nástupe jednofarebnej vlády Smeru diskutovalo o rómskej reforme, zmeny boli podľa neho nevyhnutné a svojim predchodcom vyčítal, že ich neurobili.
Ľudovítovi Kaníkovi z SDKÚ po dvoch rokoch vládnutia podľa Kaliňáka chýbali výsledky. "Ale vy ku každému domu policajtov postaviť neviete. Na to ich máme jednak málo a jednak to je opatrenie, ktoré nikto nevie zaplatiť,“ ohlasoval. Hovoril, že pripravil sériu opatrení.
O výsledkoch dnes už nehovorí a názor na policajtov v osadách zmenil. Na víkendovom sneme Smeru s premiérom Robertom Ficom zdôrazňovali, že treba klásť dôraz na rómske osady, kde „treba urobiť poriadky“. Plánuje tam posielať viac policajtov, ktorí by mali byť aj „viac prítomní“.

„Každý občan tejto obce, ktorý bude cítiť, že v jeho obci nie je situácia v poriadku, bude mať konkrétneho človeka, aby s ním mohol komunikovať,“ ohlásil minister.
Obrátiť pozornosť na rómsku problematiku však v skutočnosti znamená, že sa Smer len snaží odvrátiť pozornosť od iných problémov, zhodujú sa analytici. Strana už mala šancu prejaviť sa.
„Predvádzať takéto stranícke divadlo je zjavne oveľa jednoduchšie, než sa seriózne a vecne zaoberať témami, ktoré nemajú jednoduché riešenia,“ povedala riaditeľka Rómskeho inštitútu Klára Orgovánová.
Obyčajné divadlo
Smer vyťahuje rómsku problematiku namiesto toho, aby si poupratoval vo vlastných radoch, hovorí aj Jarmila Lajčáková z Centra pre výskum etnicity a kultúry.
Cez víkend sa očakávalo, či Kaliňák neskončí v podpredsedníckej funkcii najmä pre kauzu Bašternák, v ktorej je človek, s ktorým obchodoval, obvinený z daňových podvodov.
O väčšom počte policajtov v rómskych osadách Kaliňák hovoril už v roku 2009 po konfliktoch v Šarišských Michaľanoch.
Veľká rómska reforma patrila tiež k hlavným prioritám predošlej vlády. Kaliňák ju ohlasoval ako jeden z top projektov popri reforme štátnej správy ESO či novinkách vo verejnom obstarávaní.
Svoje zámery prezentoval po častiach s bývalým rómskym splnomocnenom Petrom Pollákom z OĽaNO. Šlo napríklad o obmedzovanie sociálnych dávok pre Rómov či verejnoprospešné práce pre poberateľov dávok.
Z veľkej reformy sa však napokon podarilo uskutočniť len zlomok. „Ministrom vnútra avizovaná 'rómska reforma' okrem vystúpení v televízii nepriniesla nič osožné a v súčasnosti pripravované akčné plány pre chudobné regióny sú formálne, nepriehľadné a len ťažko realizovateľné,“ hodnotí Orgovánová.

Kaliňák dnes tvrdí, že slabé výsledky reformy sú daňou za to, že rómskym splnomocnencom bol opozičný poslanec. Smer sa pritom pred štyrmi rokmi funkcie vzdal sám.
Polláka najnovšie Kaliňákove vyjadrenia zaskočili. Do konca minulého roka k jeho práci vraj minister nemal žiadne výhrady. „To, s čím teraz vyrukoval, je obyčajné divadlo na prekrytie káuz Smeru,“ hovorí.
Smer mal za desať rokov svojej vlády dosť možností riešiť situáciu, o ktorej teraz rozpráva, myslí si Pollák. Za svojimi výsledkami si stojí.
Ak dnes Kaliňák poukazuje na vysokú kriminalitu v osadách, je to podľa bývalého splnomocnenca znak, že v problematike sa nevyzná. „Zvýšená kriminalita je sprievodným znakom chudoby. Vyžaduje si preto komplexné riešenie, nielen viac policajtov,“ argumentuje Pollák.
Dobrým projektom boli podľa neho rómske občianske hliadky, do ktorých sa zapojilo 400 ľudí. Ich financovanie však ministerstvo zastavilo a už nefungujú.
Aj rómski policajti
Ministerstvo vnútra argumentuje, že chce len skoncovať s vykrádaním chát a domov, teda drobnou kriminalitou, ktorú páchajú obyvatelia sociálne vylúčených skupín. Celková kriminalita však podľa štatistík klesá.
„My sa im venujeme dlhodobo, napríklad v prípade Jarovníc, kde žije najväčšia sociálne vylúčená komunita, došlo k zlepšeniu bezpečnostnej situácie. Sú však lokality, kde drobná kriminalita stále otravuje ľudí, a preto práve v tomto smere potrebujeme posilniť prítomnosť polície,“ povedal hovorca ministerstva Ivan Netík.
Ide podľa neho najmä o 200 sociálne vylúčených komunít. Teraz v nich chcú kamerové systémy, viac policajtov a tiež nové vysunuté obvodné oddelenia.

Proti sa už ozvala Únia Rómov na Slovensku. Jej predseda František Tanko poukazuje najmä na neprimerané zásahy polície vo Vrbnici, v Moldave nad Bodvou či na policajné šikanovanie rómskych chlapcov v Košiciach. Prednosť by aj on preto dal rómskym hliadkam.
„Rómovia dávali aj sami viacero návrhov na systémové opatrenia, no vláda nemala záujem vypočuť si ich. O stretnutie s premiérom sa neúspešne snažíme od roku 2008,“ poukázal.
Ak by sa Smer skutočne snažil pomôcť, nebolo by podľa Orgovánovej 400 asistentov učiteľa a takmer 600 zdravotných asistentov rok a pol bez práce. Mohli by pomáhať v osadách a v školách s rómskymi deťmi. „Namiesto toho podporí uniformovaných príslušníkov Policajného zboru, aby robili poriadky v rómskych osadách."
Ministerstvo sa bráni, že do osád nechce posielať policajtov len na represie a že aj medzi nimi sú Rómovia. Za Kaliňákovej éry stúpol podľa Netíka počet rómskych špecialistov z 18 na 283. Za posledné štyri roky ich pribudlo 50.
„Slúžia v oblastiach s vysokým výskytom Rómov, ovládajú rómsky jazyk a poznajú zvyky Rómov. Rómovia ich vnímajú veľmi pozitívne a vidia v nich autoritu, viac im dôverujú,“ tvrdí.


Beata
Balogová
