BRATISLAVA. Téma migrácie a utečencov nadobudla v rokoch 2015 a 2016 osobitný význam ani nie tak pre jej skutočný vplyv, ale preto, že sa o nej diskutovalo v období pred parlamentnými voľbami. Napokon výsledky volieb do Národnej rady (NR) SR migrácia aj ovplyvnila.
Zhodli sa na tom autori a editori novej publikácie s názvom Otvorená krajina alebo nedobytná pevnosť? Slovensko, migranti a utečenci, ktorú vydal Inštitút pre verejné otázky (IVO) v spolupráci s nadáciou Heinrich Böll Stiftung Praha.
Novinárom ju v utorok na tlačovej besede v Bratislave predstavili jej autori a editori Grigorij Mesežnikov, Elena G. Krieglerová, Alena Chudžíková a Miroslava Hlinčíková.
Téma predvolebnej kampane
V roku 2015 začali podľa editorky tejto publikácie Miroslavy Hlinčíkovej z Inštitútu pre verejné otázky v médiách, ale najmä v politických prejavoch, rezonovať slová ochrana, bezpečnosť, kríza, solidarita či zodpovednosť, ale bez kontextu a bez toho, "aby ľudia poznali podrobné informácie o počtoch utečencov či cudzincov, ktorí žijú na Slovensku“.
Tých žije v súčasnosti na Slovensku približne len 1,4 percenta z jeho obyvateľov, teda 85-tisíc. Navyše, mnohé z politických strán túto tému využili ako predvolebnú tému pre svoju politickú kampaň.
„Stalo sa to v krajine, ktorú príchod utečencov a utečenkýň z Blízkeho východu a severnej Afriky úplne obišiel, pričom ľudia, ktorí prichádzajú do Európy zvonku, prejavujú veľmi malý záujem sa v nej natrvalo usadiť,“ uvádza sa v tlačovej správe Inštitútu pre verejné otázky.
Preto sa kniha zaoberá nielen migračnou krízou, ale všeobecne témou migrácie na Slovensku. Autori sa v nej venujú aj tomu, aké je dôležité rozlišovať medzi utečencami, migrantmi a ekonomickými migrantmi, analyzujú slovenské migračné toky v rámci EÚ či prínosy migrácie na ekonomiku tej-ktorej krajiny.
Inštitút pre verejné otázky predstavil publikáciu o pravicovom extrémizme Čítajte „Na Slovensku sa veľmi často téma migrácie rámcuje v zmysle, či ich prijímať, či ako nastavovať politiku migrácie, ktorá ju reguluje, ale málo sa hovorí o tom, čo sa bude robiť potom, keď už tu budú,“ povedala jedna z autoriek knihy Elena Krieglerová z Centra pre výskum etnicity a kultúry (CVEK).
Zdôraznila, že ak na Slovensku príde na tému integrácie utečencov, do popredia sa dostáva ich vzdelávanie či pracovný pomer, zabúda sa však na to, že integrácia je proces, kedy sa migranti stávajú súčasťou spoločnosti.
Test, ktorým sme neprešli
Podľa Aleny Chudžíkovej z CVEK bol mediálny diskurz utečencov a migrantov od začiatku negatívny. „Nepovedala by som, že médiá zlyhali, možno boli nepripravené na to, ako túto tému pokrývať,“ povedala. Médiá boli podľa nej len akýmsi fórom pre politické vyjadrenia k tejto téme, pričom k nim len v malej miere poskytovali aj kontext.
Podľa analytika Grigorija Mesežnikova bola migračná kríza testom pre celú slovenskú spoločnosť, aby ukázala, ako rešpektuje oficiálne uznané európske hodnoty. Odmietavý prístup k problematike migrácie na celonárodnej úrovni však ukázal, že týmto testom spoločnosť neprešla.
Humanizmus a solidaritu z politických predstaviteľov ukázal podľa Mesežnikova najmä prezident SR Andrej Kiska, ktorý "poprel presadzovanú predstavu, že promigrantská podpora znamená pokles politickej podpory a preferencií“.
„Pokiaľ nezačnú prichádzať do diskusie fakty, ktoré v nej chýbajú, verejná mienka sa bude meniť skutočne iba veľmi pomaly,“ dodala Hlinčíková s tým, že v spoločnosti spôsobil tento negatívny prístup k cudzincom taký dopad, ktorý sa možno už nikdy nepodarí prekonať.
