BRATISLAVA. Europoslanec Eduard Kukan hodnotí končiace sa predsedníctvo Slovenska v Rade Európskej únie pozitívne. Rovnako tak aj europoslankyňa Monika Flašíková Beňová si myslí, že slovenské predsedníctvo (SK PRES) sa má čím pochváliť.
Predsedníctvo oficiálne trvá do konca roka.
Dotiahli sme citlivé otázky
Kukan vníma predsedníctvo celkovo pozitívne. „V Bruseli bolo určite cítiť nasadenie a prácu našich diplomatov pri mnohých politicky citlivých témach. Z môjho pohľadu sa to ukázalo predovšetkým v otázkach týkajúcich sa vonkajších vzťahov EÚ. Som rád, že sa podarilo počas nášho predsedníctva rozbehnúť Európsky fond pre zahraničné investície, posunula sa otázka vízovej liberalizácie pre Ukrajinu a Gruzínsko, či aktívna práca v otázkach rozširovania v regióne západného Balkánu. Tu si zaslúžia mnohí naši diplomati skutočnú pochvalu," informoval Kukan.
Podľa neho sa SK PRES podarilo dotiahnuť niekoľko politicky citlivých otázok, ako napríklad Parížsku dohodu o klimatických zmenách či pripravovanie dokončenia dohody o zrušení roamingu v 2017.
„Stalo sa to aj napriek turbulentnej situácii v Únii a aj napriek udalostiam sprevádzajúcim predsedníctvo doma. Trochu ma mrzí, že sme počas nášho predsedníctva naplno nevyužili príležitosť komunikácie s verejnosťou o zásadných otázkach a prínosoch Európskej únie pre Slovensko,“ zhodnotil úlohu Slovenska.
Krajina sa posunula vpred
Flašíková Beňová upozornila, že slovenské predsedníctvo si ešte pred svojím začiatkom stanovilo niekoľko priorít. Týkali sa podpory hospodárskeho rastu, spoločného trhu so zameraním na energetickú úniu, rozvoja digitálnej agendy, či dobudovania spoločnej ochrany vonkajších hraníc EÚ.
„Sú to komplexné témy, ktorých riešenie si často vyžaduje viac ako len pol roka. Pozitívne je, že sme sa aj na základe ohlasov z iných krajín v mnohom dokázali posunúť vpred. Určite sa tak máme čím pochváliť. Pre ďalší pokrok bude v nasledujúcom čase dôležité správne odovzdanie agendy predstaviteľom Malty,“ uviedla Flašíková Beňová.
Počas predsedníctva sa podarilo dosiahnuť viacero významných dohôd, na ktorých majú podľa europoslankyne značný podiel aj konkrétne aktivity slovenskej diplomacie.
„Ide o nadobudnutie platnosti Parížskej klimatickej dohody, dotiahnutie a uzavretie obchodnej dohody s Kanadou známej pod skratkou CETA, zriadenie Európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, ale aj prijatie rozpočtu únie na rok 2017. Ten prináša viac peňazí na riešenie problémov migrácie, či sociálne investície napríklad v oblasti podpory zamestnávania mladých,“ priblížila poslankyňa.
Takisto sa podľa Flašíkovej Beňovej zorganizovalo veľké množstvo rôznych podujatí. „Z nich treba nepochybne spomenúť najmä tzv. Bratislavský summit, keď sa naše hlavné mesto stalo na krátky čas politickým centrom Európy,“ pripomenula Flašíková Beňová.
Dôležitou úlohou bolo tiež podľa nej vysvetľovať a dostať Úniu, jej procesy a fungovanie bližšie k ľuďom. „Či sa to aspoň trochu podarilo, musia zhodnotiť sami občania. V čase narastajúceho euroskepticizmu a dezinformácií by to však mala byť povinnosť a nikdy sa nekončiaci proces,“ uzavrela.
