BRATISLAVA. Vízia lukratívneho postu pre zakladateľa Siete a dnes už bývalého politika Radoslava Procházku sa definitívne rozplynula. Jeho nomináciu na post sudcu v Luxemburgu totiž poradný panel Rady EÚ definitívne odmietol.
Informoval o tom Denník N. Súdna rada naďalej vraví, že oficiálne stanovisko ešte nepozná.
Pre Slovensko to znamená, že bude musieť navrhnúť už tretieho kandidáta, keďže Luxemburg pred Procházkom odmietol už Máriu Patakyovú.
Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská hovorila už po prvom zamietavom stanovisku, že z medzinárodného pohľadu ide o nepríjemnú situáciu. V októbrovom rozhovore pre SME pripustila, že odmietnutie Procházku by bola pre krajinu blamáž.

Teraz tvrdí, že si treba počkať aj na oficiálne zdôvodnenie. „Je pomerne ťažké v slovenských podmienkach hľadať takú komplexnú osobnosť, aby spĺňala všetky naozaj náročné kritériá, ktoré sú kladené...,“ doplnila Žitňanská.
Premiér Robert Fico (Smer) reagoval slovami, že odmietnutie rešpektuje. „Myslím si, čo sme mohli urobiť zo strany vlády, sme aj urobili,“ povedal.
Procházka sa zrejme vráti k advokátskej kariére, čo avizoval, už keď sa ku koncu októbra vzdával poslaneckého mandátu. „Celá táto moja situácia, ktorá sa začala výsledkom volieb, je niečo, čo v mojom živote muselo prísť, som rád, že to prišlo, a vyjdem z toho silnejší, ako som bol predtým. Všetkým, ktorí mi držali palce, a mňa samého prekvapilo, koľko tých ľudí bolo, ďakujem,“ povedal pre hnonline.sk.
Končí sa tým nateraz jeho verejná kariéra. Prinášame sumár toho, aké zlomové momenty v sebe zahŕňala.

Zložil okuliare
Do KDH vstúpil tesne pred voľbami 2010 a hneď aj uspel. Rýchlo sa začal odčleňovať od straníckej konzervatívnej línie.
Okamžite vytŕčal spolu s Danielom Lipšicom či s Janou Žitňanskou, a preto mnohých prekvapil, keď sa nepridal k ich projektu NOVA.
Namiesto toho si najprv v rámci KDH založil platformu Alfa a vo februári 2013 ohlásil aj on svoj odchod z hnutia.
Po niekoľkých mesiacoch zmenil imidž, keď zložil okuliare a oznámil svoj zámer kandidovať za prezidenta s heslom „Mladý prezident? Prečo nie!“.
(Ne)Podpora pre Kisku
Aj keď Procházka prezidentské voľby nevyhral, zaznamenal v nich až prekvapivý úspech, keď v prvom kole získal tretí najväčší počet hlasov. S 21,2 percenta hlasov sa preto čakalo, koho podporí v druhom kole.
Na spoločnej tlačovej besede s Andrejom Kiskom však očakávanú podporu Kiskovi priamo nevyjadril a iba vyzval voličov, aby sa v druhom kole volieb rozhodli sami.
Neskôr sa za tento váhavý postoj ospravedlnil.
Pol na pol
Úspech v prezidentských voľbách hneď po prvých týždňoch zatienila prvá Procházkova vážnejšia kauza. Igor Matovič z OĽaNO totiž zverejnil nahrávku, na ktorej ho podľa neho Procházka nahováral, aby mu umožnil inzerovať v jeho regionálnych novinách načierno, teda bez dokladu.
Keď sa Matovič na nahrávke pýtal, ako chce platiť, Procházka reagoval slovami „jak mi to ty umožníš“. Neskôr navrhol systém „pol na pol“. Z nahrávky však vyplýva, že sa napokon nedohodli.
Procházka bol v prípade po jej zverejnení istý čas aj obvinený pre podozrenie z prípravy krátenia dane. Stíhanie však neskôr zastavili.

Ľudia si to zaslúžia
Podpora v prezidentských voľbách posmelila Procházku, aby si v marci 2014 založil vlastnú stranu Sieť. Tá mala byť najsilnejšou protiváhou Smeru a v prieskumoch verejnej mienky sa javila ako druhá najsilnejšia.
Procházkovi prischla prezývka „gazda pravice“, keďže sám hovoril o ambícii zjednotiť pravicové spektrum voličov. Už v kampani sa mu však nepodarilo zaujať jasný postoj k možnej povolebnej spolupráci so Smerom.
Na januárovom Plese Spišiakov po váhavom odmietaní Smeru napokon prekvapil pripustením takejto spolupráce. „Keď sa to podarí s nimi, ľudia si to zaslúžia,“ vyhlásil pre Markízu.
„Nieeee“
Práve nevymedzenie sa Siete voči Smeru neskôr analytici označujú za jednu z hlavných príčin prepadu strany v marcových parlamentných voľbách. Napriek veľkým očakávaniam v nich Sieť napokon získala len 5,6 percenta hlasov.
Procházka pritom ešte aj v prvých povolebných dňoch zatajoval rokovania o spoločnej vláde so Smerom. „Nie,“ popieral spoločné rokovania so Smerom, hoci večer predtým ho Nový Čas odfotil, ako sa vracia zo stretnutia s Robertom Ficom na Úrade vlády.
„Nebol som rokovať s Robertom Ficom o zostavení vlády ani o žiadnych iných otázkach. A kde som bol a s kým som bol, je absolútne irelevantné, pretože Sieť sa na rokovaní s Robertom Ficom nezúčastní,“ dodal vtedy.
Po pár dňoch Smer spolu so Sieťou, SNS a Mostom oznámili vytvorenie koalície.
Nahrané vulgarizmy
Pád Siete sa nezastavil a strana sa rozpadla prakticky hneď po voľbách, keď časť zvolených poslancov odmietla ísť do vlády so Smerom. Podpora Siete v prieskumoch klesla na úroveň jedného percenta a rozkol pokračoval aj vnútri.
Na augustovom sneme strany sa napokon novým predsedom zoskupenia stal Roman Brecely, ktorý pred delegátmi vystúpil s potrebou krízového riadenia, ktoré by zastavilo prepad strany. Tá sa totiž ocitla aj mimo koalície a vláde prisľúbili jej poslanci len podporu.
Procházka na svoju výmenu na čele vedenia reagoval emotívne. Nevediac, že ho nahrávajú zapnuté mikrofóny, svojim kolegom vulgárne vynadal. „Krízový manažér, kokos, vám musí j..ať chalani, fakt, vám musí j..ať," reagoval.

Našiel sa, no neuspel
Po nenaplnenej politickej kariére sa Procházka ako bývalý úspešný právnik začal obzerať po mieste v justícii. Ešte v auguste ho Slovenská advokátska komora, v ktorej aj sám predtým pôsobil, navrhla Súdnej rade ako kandidáta na post všeobecného súdu EÚ. Tá ho napokon aj odobrila.
Kandidatúru neskôr podporila aj vláda, hoci Žitňanská sama hovorila o rozpoltenosti pri hlasovaní. Pri zdôvodňovaní svojej motivácie hovoril Procházka o tom, že práci v justícii rozumie a sedí mu.
„Sémantický vesmír, v ktorom sa pohybuje právnik, advokát, je iný ako sémantický vesmír, v ktorom sa pohybuje politik. Je to poloha, ktorá vám nepochybne ublíži,“ vysvetľoval Súdnej rade.
Napriek jeho odbornosti však už po jeho oficiálnom odobrení viacerí odborníci poukazovali na otázne morálne predpoklady na prácu sudcu.
Proti jeho zvoleniu sa postavil aj Richard Sulík, poradnému panelu Rady EÚ poslal list, v ktorom označil Procházku za "morálneho akrobata".

Beata
Balogová
