Treskúca zimu, akú si ani nevieme predstaviť. Zamrznutá Temža v Londýne, Rhôna v Lyone i Dunaj od Viedne až po ústie. Ale tiež extrémy v podobe nezvyčajne horúcich alebo studených liet, mimoriadne suchá a ničivé prívalové dažde.
Malá ľadová doba je zaujímavý klimatologický fenomén, ktorý päťsto rokov ovplyvňoval podnebie v Európe a čiastočne aj v Severnej Amerike. Jej počiatok sa datuje do 13. storočia, koniec do 19. storočia. Podpísala sa pod mnohé historické udalosti a nepriamo i smrť miliónov ľudí.
Hoci sa ochladilo v priemere najviac o jeden stupeň Celzia, čo z geologického hľadiska nie je veľká zmena, vplyv na vtedajšiu spoločnosť bol dramatický a ťažko porovnateľný s tým, ako sa dnes vyrovnávame s globálnym otepľovaním.
Thomas Wycke, Posledný Frost Fair konajúc sa v roku 1814. (zdroj: archív)Neúroda a hlad
Len na porovnanie: za posledných sto rokov sa v strednej Európe zvýšila priemerná ročná teplota o dva stupne Celzia, čo nám síce spôsobuje problémy, ale neumierame preto od hladu, nešíria sa epidémie, nepochodujeme do miest a nebúrime sa proti vrchnosti.
Stredoveký roľník nemal znalosti ani technologické vymoženosti, aby sa s klimatickou zmenou vyrovnal, počas neprirodzene dlhých zím mu hynul dobytok, daždivé letá menili jeho polia na močariská, odplavovali ornú pôdu, horúce suché letá tiež plodinám neprospievali.
Ochladenie o jeden stupeň stačilo na to, aby sa posunuli pestovateľské hranice, čo spôsobovalo neúrodu a nedostatok potravín. Na príčine bola aj neochota prispôsobiť sa novým podmienkam, prejsť na iné plodiny alebo vyskúšať trebárs zemiaky, ktoré napríklad Francúzi dlho odmietali.
