BRATISLAVA. Zámer veľkej rekodifikácie procesných predpisov v občianskom, obchodnom a správnom práve, ktorú pripravil ešte exminister spravodlivosti Tomáš Borec, a do účinnosti vstúpila po nástupe ministerky Lucie Žitňanskej, bol nesporne dobrý a potrebný.
Právna neistota
"Jej uvedenie do praxe ale spôsobilo sudcom väčšie problémy, ako očakávali. Okrem iných najmä veľmi stručné a nejednoznačné prechodné ustanovenia spôsobili, že sudcovia obdobné veci riešili a riešia rôznym spôsobom, čo spôsobuje medzi sporovými stranami právnu neistotu," upozorňuje v stanovisku, ktorým hodnotí uplynulý rok z pohľadu justície, združenia sudcov Za otvorenú justíciu (ZOJ). Zhodnotenie je zverejnené na stránke združenia.
Tento rok odštartovala aj ďalšia fáza elektronizácie súdneho procesu, najmä zavedením povinnosti u niektorých strán sporu mať elektronickú schránku na doručovanie súdnych písomností, vytváraním kompletného elektronického spisu a podpisovaním súdnych rozhodnutí zaručeným elektronickým podpisom sudcov.
Aj tento proces bol sťažený problémom zverejnenia osobných údajov sudcov pri elektronickom podpise a zlyhávajúcou technikou súdov pri vytváraní elektronických spisov, konštatuje ZOJ.
Združenie na druhej strane pozitívne vníma legislatívnu činnosť Ministerstva spravodlivosti SR pod vedením Lucie Žitňanskej, ktorá sa doposiaľ prejavila predovšetkým v exekučnom práve.
Zvýšená dôveryhodnosť súdnictva
V súčasnosti sa pripravuje významná novela statusových zákonov sudcov v spolupráci Súdnou radou SR, stavovskými organizáciami sudcov a mimovládnym sektorom. Zasiahne najmä výberové konania sudcov, ich hodnotenie a sčasti aj disciplinárne konania.
Z prieskumu verejnej mienky, ktorú nechala v roku 2016 vypracovať súdna rada spoločne s organizáciou Via Iuris, vyplýva, že sa po dlhom čase zvýšila dôveryhodnosť súdnictva.
"To je dobrá správa pre justíciu. Zlou správou je, že slovenským súdom stále nedôveruje viac ako 60 percent občanov," zdôrazňuje ZOJ. Za zvýšením dôvery sú podľa sudcov združených v ZOJ personálne výmeny čelných predstaviteľov justície a odstránenie excesov v ich správaní, prijatie podrobnejšieho etického kódexu sudcov v súdnej rade a zmeny zákonov, ktoré občania vnímajú ako svoju vyššiu ochranu.
Na druhej strane súdna rada nedokázala zriadiť Etickú komisiu, ktorá by mohla riešiť etické dilemy sudcov, nezávisle a nestranne posudzovať výkladovými pravidlami etické zásady obsiahnuté v Etickom kódexe sudcov a prispieť k zjednoteniu judikatúry disciplinárnych senátov.
Jej zriadenie by nesporne mohlo prispieť aj k vysporiadaniu s veľmi kontroverznými a neetickým prejavmi napríklad bývalého predsedu Najvyššieho súdu SR, ktoré majú stupňujúcu tendenciu, uvádza sa v hodnotení.
