BRATISLAVA/BRUSEL. Slovensku sa počas predsedníctva v Rade Európskej únie (SK PRES) podarilo dosiahnuť niekoľko úspechov v oblasti ekonomiky, jednotného trhu, migrácie a bezpečnosti, ale aj azylovej politiky či ochrany obchodu.
Na záver decembrového zasadnutia Európskej rady to vo štvrtok uviedol premiér Robert Fico na spoločnej tlačovej konferencii s predsedom Rady Donaldom Tuskom a predsedom Európskej komisie Jeanom-Claudom Junckerom. Tí sa na margo slovenského predsedníctva vyjadrili kladne a informovali o výsledkoch summitu.
Dohoda na rozpočte
V oblasti ekonomiky sa podľa Fica podarilo rozšíriť a zlepšiť Európsky fond na strategické investície. Takisto sa podarilo dosiahnuť dohodu na európskom rozpočte na budúci rok, na revízii viacročného finančného rámca. „Teraz budeme mať viac zdrojov pre mladých ľudí prostredníctvom rôznych iniciatív,“ dodal.
Zásadné kroky boli prijaté aj v oblasti jednotného trhu, napríklad konkrétne v oblasti roamingu či geoblockingu. „Práca predsedníctva takisto prispela k energetickej bezpečnosti EÚ a taktiež sme zrýchlili ratifikáciu Parížskej klimatickej dohody,“ pokračoval premiér s tým, že SK PRES vážne pristúpilo k migrácií a bezpečnosti. Európska pohraničná a pobrežná stráž sa stala skutočnosťou, je plne prevádzky schopná.
V tomto kontexte zdôraznil aj systematické kontroly na vonkajších hraniciach, ktoré reagujú na hrozbu terorizmu a zahraničných bojovníkov.
Slovensko sa podľa Fica venovalo aj oblasti azylovej politiky. „Začali sme s diskusiou o tzv. efektívnej solidarite a našim hlavným cieľom je stanoviť si istý kompromis. Pozície členských štátov sa o čosi zblížili a teraz je tu porozumenie, že treba mať širokospektrálne riešenie,“ povedal Fico s tým, že takisto sa zlepšila aj samotná diskusia o migrácii. Šéf slovenskej vlády priznal, že ide o citlivú tému. „Slovenské predsedníctvo mohlo ostať pasívne, ale to by bolo zrejme najhorším riešením,“ uviedol na margo návrhu, ktorý odmieta Taliansko či Malta, ktorá po nás od nového roka preberie predsedníctvo.
Sľúbili pokračovanie
Maltskí predstavitelia ale prisľúbili s návrhom ďalej pracovať. Slovenský návrh efektívnej solidarity spočíva v tom, že každá krajina musí pomôcť, ale je na nej, akú pomoc poskytne – či dá viac peňazí, techniky, personálu. Premiér dodal, že slovenské predsedníctvo na základe kolektívneho ducha na rade a s dôležitou podporou Európskej komisie a Európskeho parlamentu naplnilo svoje ciele.
Lídri sa na štvrtkovom summite venovali Sýrii, prehovoril k nim aj starosta bombardovaného Aleppa. Šéf Rady Tusk priznal, že „zoči-voči brutalite sýrskeho režimu a jeho podporovateľov Ruska a Iránu nie sme až takí efektívni, ako by sme radi boli“. Tusk informoval, že chcú vykonávať tlak na globálnych hráčov, ktorí sú prítomní v Sýrii, s tým, že použijú všetky dostupné diplomatické kanály. „Cieľ je jasný – okamžité otvorenie humanitárnych koridorov, aby sme umožnili prístup pomoci do Aleppa,“ pokračoval Tusk. Odmietol ale použitie sily. „Prosím prestaňte viniť EÚ, pretože rozhodne členské štáty nie sú dôvodom, pre ktorý sme svedkami zverstiev,“ vyzval Tusk. „Viem, že nie sme dostatočne efektívni, nikto nie je. Viem, kto je dostatočne efektívny, ale teda netýka sa to humanitárnej pomoci, ale skôr bombardovania,“ uviedol Tusk narážajúc na Moskvu.
Podľa Tuska premiéri a prezidenti urobili všetko, čo bolo v ich silách, aby zachránili asociačnú dohodu s Ukrajinou, ktorú v právne nezáväznom referende odmietli Holanďania. Tí žiadali dodatočné záruky, že asociačná dohoda negarantuje krajine kandidátsky status. Dohoda je podľa Tuska dôležitá pre dôveryhodnosť EÚ aj geopolitiku. Európski lídri sa dohodli aj na tom, že navýšia aj prostriedky na obranu a bezpečnosť.
Európa musí urobiť viac
„Je jasné, že Európa musí spraviť viac pre to, aby splnila svoju medzinárodnú zodpovednosť a ochránila svojich občanov,“ povedal Tusk. Po skončení rokovania dvadsaťosmičky premiéri a prezidenti bez britskej premiérky Theresy May hovorili krátko aj o brexite. Sformovalizovali na ňom procesné kroky a potvrdili princíp, že žiadne negociácie pred aktivovaním článku 50 nebudú.
„Európska rada bude mať politickú kontrolu nad celým procesom a Komisia bude zohrávať úlohu negociátora s tým, že na čele bude stáť Michal Barnier ako hlavný negociátor,“ informoval Tusk. Zároveň priznal, že v blízkej budúcnosti by sa mohol konať summit s Tureckom. Lídri sa tiež dohodli na predĺžení sankcií voči Rusku o ďalších šesť mesiacov.
Na záver sa Ficovi poďakoval za veľmi úspešné a produktívne predsedníctvo. To ocenil aj Juncker, ktorý ho označil za „majstrovsky zvládnuté“.
